Badalova funkcionalistická architektúra v Humennom, špičková nemocnica i humenské levy, odliate v Remetských Hámroch podľa sôch viedenskej umelkyne.

HUMENNÉ. Amatérsky historik Michal Kirschner hovoril o starom Humennom, do ktorého sa prisťahoval v roku 1947 ako šesťročný chlapec, na besede v knižnici.

Z povojnového centra mesta sa dodnes veľa nezachovalo. Ani Grossmanov rodný dom, ani „obchod na korze,“ ktorý sa stal prototypom k scenáru rovnomenného oscarového filmu.

„Prišelci hovorili, že Humenné nie je architektonicky cenné. Ale vezmite si napríklad Badalovu funkcionalistickú architektúru,“ hovorí Michal Kirschner.

Budova bývalej vojenskej správy, budova bývalej obchodnej akadémie, terajšia detská poliklinika i vila na Sídl. I na Hviezdoslavovej ulici patria medzi jeho najvýznamnejšie stavby a najstaršie verejné budovy v meste. Pochádzajú z tridsiatych rokov minulého storočia.

„Stará nemocnica v roku 1940 bola špičková. Bola pavilónového typu a patrila medzi najmodernejšie v Európe. Stavby boli kvalitné a trvácne, betón sa miešal ručne. Výťah na chirurgii je jedným z prvých, pochádza z roku 1929. Nemocnica, ktorá slúžila pre šesťtisícové mesto, mala vlastnú práčovňu, elektráreň, parné kúrenie. Pamätám si ešte na veľké červené kríže na jej strechách, aby sa tak chránila pred bombardovaním počas svetovej vojny,“ spomína M. Kirschner.

Andrássyovské levy

Levy v humenskom kaštieli odliali v Remetských Hámroch. „Boli to vraj kópie levov z budapeštianskej zoologickej záhrady. Sú o päť metrov posunuté dozadu smerom k parku. Zavadzali travertínu,“ zdôrazňuje. V Hámroch – Remetských i Zemplínskych - boli vynikajúci kovolejári.

„Odliali pamätník na Kriváni. Bola to vysoká tri a polmetrová mohyla z tatranskej žuly so štyrmi tabuľami pri príležitosti výstupu saského kráľa Friedricha Augusta II. na Kriváň v roku 1840. Na vrchole pyramídy bola štyridsaťkilogramová pozlátená koruna. Odhalili ju v auguste, v septembri vraj už koruna zmizla,“ hovorí Kirschner, ktorý ako vášnivý turista a značkár strávil v Tatrách veľa času.

V hámorských zlievarňach odliali aj tri sochy Herkula. „Jeden je v Snine, druhý v Užhorode. V Zemplínskych Hámroch nám dedo Bajus rozprával, že v miestnom potoku je kameň, na ktorý kedysi púšťali liatinu. Našli sme ho. Hámorčania ho vytiahli a dnes je vraj v dedine na podstavci,“ dodáva M. Kirschner.

Kto boli Rollovci

Zlievarne a kovovýroba prosperovali, a tak Jozef, ktorý sa oženil vo Viedni s mladou umelkyňou – sochárkou, postavil v Snine kaštieľ s veľkým parkom, v ktorom vybudoval rybník a hipodróm pre kone. V hutách spracovali rudu na rôzne bežne používané nástroje a výrobky z kovu. l Mladá manželka prinútila Jozefa Rohla, aby z vyťažených kovov odlievali aj sochy, ktoré sama vytvorila. Jedna z nich – Herkules, je postavená v areáli kaštieľa, druhá v Užhorode. Aj levy pri humenskom kaštieli sú jej dielo. O ďalších sochách nie sú záznamy.

Bratia postavili na cintoríne rozsiahlu kaplnku s oltárom, údajne ho namaľovala Jozefova manželka, s organom a so sedadlami približne pre päťdesiat účastníkov pobožností. Pod kaplnkou je hrobka, kde sú pochovaní členovia rodiny Rollovej v železných truhlách, ktoré údajne tiež vyrobili v tunajších hutách.

Dušan Roll

Badalova vila. Dodnes stojí na Hviezdoslavovej ulici.


Bývalé interné. V novej nemocnici v roku 1940 boli postavené tri pavilóny: infekčný, chirurgicko-pôrodnícko-gynekologický a dermato-venerologický. Pôvodnému účelu slúžili iba prvé dva pavilóny. V pavilóne číslo 3 bolo umiestnené interné oddelenie.
Foto:jo

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín