Klinická psychologička a psychoterapeutka Ivana Mocáková, humenská rodáčka, už v rodisku nežije niekoľko desaťročí, ale vždy sa doň rada vracia. Nedávno sa predstavila verejnosti na druhom ročníku Inšpiratívnych Humenčanov.
HUMENNÉ. Prvú štvoricu inšpiratívnych ľudí doplnila klinická psychologička a psychoterapeutka Ivana Mocáková.
Volím si striedmosť. Aj toto je životné motto tejto nesmierne zaujímavej ženy. Jedno z viacerých.
O práci
To, že sa chce stať psychologičkou, vedela hádam od dvanástich, oznámeniami o neprijatí si mohla vytapetovať jednu stenu izby, ale nevzdala sa.
„Bola som dcérou lekára, nemohla som ísť na štúdiá medicíny, na filozofickú fakultu ma neprijali niekoľkokrát,“ hovorí.
Napokon predsa len na Slovensku vyštudovala psychológiu, v susednom Česku si urobila doktorát, neskôr ešte absolvovala štúdium etiky, teológie a absolvovala dlhodobý terapeutický výcvik.
„Napriek tomu, že sa venujem všetkému, čo je stratené, poruchové, zlomené, vinné, hriešne, patologické, myslím si, že som položila ruku na pluh vzácny, lebo čo je u človeka takéto, len u človeka sa môže vyrovnať. Len človek môže, aj takto zlomený, sceliť sa, integrovať a dostať sa do lepšieho, zdravšieho stavu ako bol predtým. To ma na tom fascinuje.“
O psychoterapii
„O psychológoch sa hovorí, že vidia človeku až dovnútra. Figu borovú. Vidím len po modrú košeľu a potom už len počúvam, čo mi o sebe poviete,“ odkrýva tajomstvo psychoterapie.
„Neprijímam človeka ako toho, kto je niekto menej. Ten, kto za mnou prichádza, je rovnako človek s problémami ako som ja. My si môžeme byť darom a nie len nejakým pánom doktorom a pacientom. Každý dostane u mňa túto informáciu, že medzi nami je rovnosť.“
Denne sa stretáva s 8 – 9 ľuďmi. Za 31 rokov praxe je to 17 tisíc ľudí, ktorým dovolila vstúpiť do svojho života.
„Mnohí vedia, čo som im dala a mnohí vedia aj to, čo dali oni mne. Pri riešení ich problémov som často našla celkom egoisticky riešenia pre seba,“ dodáva.
O snoch
Ivana Mocáková je veľmi pozitívny človek. Nikdy nemala depresie. Má priateľov málo, ale veľmi vzácnych. Nikdy v živote nebola sama.
„Zobrala som na seba v živote úlohu autentického psychoterapeuta, na nič som sa nikdy nehrala. Narodila som sa v šťastnej rodine a snažím sa šťastie rozdávať ďalej,“ hovorí žena, ktorá srší optimizmom a pozitívnou energiou. Vo vážnej chvíli ale priznáva: „Okrem zamestnania sa mi nesplnil žiadny mladícky sen.“
O relaxe
Oddala sa práci, trávi v nej 10 hodín denne a sama hovorí, že adresou jej trvalého bydliska je číslo jej auta. Vstáva ráno o pol štvrtej a večer chodieva skoro spať.
Bez občasného resetu by to nešlo. Batérie nabíja rekreačným športom, chodieva do prírody, jeden deň v týždni nepracuje.
„Nie som spiatočnícka, ale občas treba ešte aj v dnešnej dobe otvoriť knihu a hlavne sa rozprávať, lebo kniha na nás nehovorí a google už vôbec nie.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
