TOPOĽA. Židovský cintorín v Topoli v Sninskom okrese navštívilo po obnove viacero turistov, ktorí sa hlásia k židovskému náboženstvu.
Dôkazom toho sú kamene poukladané na jednotlivých pomníkoch.
Ako uviedol regionálny historik Miroslav Buraľ zo Správy Národného parku (NP) Poloniny, oprava cintorína bola teda účinná.
"Aj po ekonomickej stránke. Použitých bolo spolu 5000 eur na materiál, ostatné práce sa vykonávali buď dobrovoľnícky, alebo cez obec Topoľa v rámci dlhodobo nezamestnaných obyvateľov," dodal.
Rekonštrukcia sa uskutočnila pod dozorom Krajského pamiatkového úradu v Prešove, peniaze na ňu pochádzali aj z eurofondov a od štátu.
Má vyše 150 rokov
Najstaršia zmienka o cintoríne pochádza z rokov 1865 a 1866. Dodnes sa na ňom zachovalo takmer 60 náhrobných kameňov, z čoho 25 bolo petrifikovaných a sedem z nich navyše zlepených.
Ich usporiadanie podliehalo prísnym náboženským predpisom. Sú charakteristické bohatou ornamentálnou a figurálnou plastickou výzdobou.
Niektoré zo zobrazení vypovedali napríklad o zamestnaní pochovaného. Pero symbolizovalo pisára, hviezda či koruna učenca alebo rabína. Náhrobné kamene žien určuje vyobrazený svietnik.
Regionálny historik Miroslav Buraľ pri pomníku na obnovenom židovskom cintoríne v obci Topoľa. Foto: TASR/Michaela Zdražilová
Zachovali sa základy bužne
Židovský cintorín v Topoli bol pôvodne menší, o čom svedčí kamenná ohrada, ktorej prevažná časť sa zachovala.
"Časť bola rozobratá pre rozšírenie plochy na pochovávanie. Riešili sme to drevenou ohradou," vysvetlil Buraľ.
V areáli cintorína sa nachádzal objekt, po hebrejsky ohel, kde sa umiestňovali mŕtvi pred samotným aktom pochovávania. Dodnes sa z nej zachovali len základy.
Návštevníci tu môžu tiež vidieť základy modlitebne, ktorú miestni Rusíni nazývali bužňa.
Zanikla po druhej svetovej vojne a materiál z nej bol použitý na výstavbu nového mosta cez rieku.
Prežila jediná obyvateľka
Prvá písomná zmienka o obyvateľoch židovského vierovyznania v obci pochádza z roku 1736. Vtedy tu žila rodina Moška Davidoviča z Poľska, ktorá mala v nájme krčmu.
Medzi významných obyvateľov židovského pôvodu patril aj Ilko Grossman, ktorý prenajímal niekdajší majer Andrássyovcov.
Najvyšší počet obyvateľov židovského vierovyznania bol v Topoli zaznamenaný v roku 1941, keď tu žilo 60 Židov.
V marci 1944 boli všetci deportovaní do Užhorodu a následne do koncentračných táborov v Nemecku.
Jediná obyvateľka z Topole, ktorá prežila koncentračné tábory, bola Šarlota Mandelová neskôr žijúca vo Švédsku.
Na židovskom cintoríne v Topoli, ktorý je od roku 2000 národnou kultúrnou pamiatkou, je pochovaných viacero rabínov a ich rodinných príslušníkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
