Korzár logo Korzár Horný Zemplín
Sobota, 19. august, 2017 | Meniny má Lýdia

Z výborného futbalistu sa stal úspešný tréner

Ladislav Vasilenko nezabudne na zápas Humenného so Slovanom, v ktorom hral pred 20-tisícovou návštevou.

V drese humenského Chemlonu. Ladislav Vasilenko na snímke vpravo.(Zdroj: archív)

Nikdy nezabudne na zápas Humenného so Slovanom Bratislava, v ktorom hral pred 20-tisícovou návštevou.

OĽKA. Rodák z obce Oľka, kde aj futbalovo vyrastal. Neskôr si ho všimli Kochanovce, ktoré mu otvorili dvere do veľkého futbalu. Za Chemlon Humenné odohral šesť sezón, počas ktorých obliekol ligový dres 105-krát. Posledných osem rokov odovzdáva svoje bohaté skúsenosti futbalistom z okresnej súťaže. Reč je o Ladislavovi Vasilenkovi (58), s ktorým sme sa pozhovárali.

Aké boli vaše futbalové začiatky?

Na zelený trávnik ma pritiahli moji starší bratia, ktorí hrávali v Oľke za školu, neskôr aj za mládežnícke družstvá. Futbalovo som vyrastal v rodnej obci, kde som za klub TJ Družstevník Oľka hral až do svojich 19 rokov. Poväčšine som nastupoval na poste stredného obrancu. Oľka v tej dobe pôsobila v druhej okresnej lige a jej dres obliekali také futbalové osobnosti ako Milan Blicha, Emil Fedorco, Ján Pavlík, Ladislav Bačovčin, Ján Cmoriak a veľa ďalších výborných futbalistov.

Nasledoval prestup do Kochanoviec.

Keď som mal devätnásť rokov, tak sme boli s Oľkou na turnaji v Pakostove, kde ma oslovil vtedajší predseda klubu TJ Kochanovce Peter Čerevka, aby som prišiel hrať za Kochanovce, kde sa v tej dobe tvorilo nové mužstvo. Súhlasil som, a tak som päť sezón počas svojho štúdia na vysokej škole v Prešove odohral práve za Kochanovce, s ktorými sa nám podarilo postúpiť do najvyššej okresnej súťaže. Z viacerých spoluhráčov spomeniem Jožka Chochoľaka, Jožka Žipaja, Petra Okoša, Miroslava Pencáka, Antona Greška či Jožka Pichu. Trénerom výbornej partie bol Jozef Šalata.

Vojenčina v Martine a krátky návrat do Kochanoviec.

Po skončení vysokej školy som v roku 1982 nastúpil na základnú vojenskú službu do Martina, kde som počas jednej sezóny obliekal dres VTJ Martin. Po skončení vojenčiny som sa vrátil naspäť do Kochanoviec, kde som sa však dlho neohrial.

Kam smerovali vaše ďalšie futbalové kroky?

Po skončení ZVS som nastúpil na základnú školu v Košiciach, kde som učil telesnú výchovu. Práve v Košiciach na škole si ma vyhľadal vtedajší predseda futbalového klubu Chemlonu Humenné Michal Peleščák s tým, aby som prestúpil z Kochanoviec do Chemlonu Humenné, ktorý v tom čase pôsobil v 1. slovenskej národnej lige. Trocha som aj váhal či to zvládnem, ale nakoniec som si povedal, že to skúsim.

Za Chemlon Humenné nastúpil 105-krát.

Jesennú časť som hrával za „B“ mužstvo pri Mlyne v Humennom, no hneď v jarnej odvete som sa prepracoval do základnej zostavy prvého mužstva. V mojej prvej sezóne nás trénoval Jozef Hanák, ktorý mal k dispozícii takých futbalistov ako Pavol Roman, Ján Petrovaj, Michal Szczygeľ, Jaroslav Dobrančin, René Babušik, Štefan Čirák, Ján Balaščík, Jaroslav Jelo, či Dezider Karako. Neskôr ma viedli tréneri Ferjančík, Bezdeda a Balažovič. Samozrejme, že počas šiestich sezón sa v Chemlone vystriedalo veľmi veľa futbalistov. Niektorí odišli, iní prišli. Z viacerých spomeniem Papiaka, Kočerhu, Danka, Demjanoviča, Ivana a Jakima.

Spomínate si ešte na svoju ligovú premiéru?

Samozrejme, že áno. Myslím, že to bolo v roku 1983, kde sme hneď v prvom jarnom kole hrali domáci zápas s Petržalkou, ktorý sme prehrali 2:3. Ja som hral od začiatku v základnej zostave na poste krajného obrancu. Petržalka mala výborné mužstvo, za ktoré nastúpili takí futbalisti ako Galis, Gögh, Masný, Pochaba a veľa ďalších kvalitných hráčov.

Počas šiestich sezón ste odohrali za Chemlon veľa zápasov. Ktorý z nich sa vám vryl do pamäti najviac?

Za Chemlon Humenné som nastúpil 105-krát. Odohrali sme veľmi veľa dobrých zápasov, ale boli aj menej vydarené. Medzi tie najpamätnejšie považujem domáci zápas so Slovanom Bratislava, kde si v roku 1987 našlo cestu na hlavný štadión v Humennom 20 000 divákov. Vo výbornej atmosfére sme s favoritom uhrali remízu 1:1, naším úspešným strelcom bol Pavol Roman. Slovan pricestoval na východ s výborným mužstvom, v ktorom v tej dobe hrali mladí hráči ako Dušan Tittel, Vladimír Kinder, Miloš Glonek, Roman Chvíla či Tomáš Stúpala.

Po dva roky v Strážskom a vo Vechci.

Vo veku 31 rokov som odišiel do Strážskeho, kde som pôsobil ako hrajúci asistent trénera Alexandra Mastiľáka celé dve sezóny. Strážske v tej dobe hralo krajské majstrovstvá (súčasná III. liga). Z viacerých spoluhráčov spomeniem výborných futbalistov Hodulíka a Ladislava Kovaľa. Po dvoch rokoch ma oslovil tréner Ján Petrovaj, aby som prestúpil do Vechca, ktorý hral divíziu (súčasná IV. liga). Vo Vechci som pôsobil celé dve sezóny. Na toto obdobie mám dodnes veľmi pekné spomienky.

Aktívnu kariéru ukončil v 35 rokoch.

S aktívnou kariérou som sa rozlúčil po dovŕšení 35. roku života. Vrátil som sa na krátky čas do Kochanoviec, ktoré v tej dobe trénoval Ján Pirič, kde som aj s aktívnym futbalom skončil. Práve počas pôsobenia v Kochanovciach som sa rozhodol ukončiť bohatú aktívnu kariéru a chcel som sa venovať bežným veciam.

S futbalom ste skončili pomerne dosť skoro, neťahalo vás to naspäť na zelený trávnik?

Potreboval som si od futbalu oddýchnuť. S manželkou Zlaticou sme vychovávali dve malé deti. Učil som telesnú výchovu na škole, takže o svoj každodenný program som mal postarané. Samozrejme na futbal som nezanevrel. Sledoval som dianie v humenskom futbale aj naďalej, chodil som na domáce zápasy Chemlonu Humenné a počas roka som aj viackrát obliekol dres bývalých hráčov Chemlonu na rôznych futbalových turnajoch.

Na trénovanie ho zlanáril starší brat.

V roku 2008 ma oslovil môj starší brat Štefan, ktorý pôsobil tri volebné obdobia ako starosta v rodnej obci Oľka, aby som mu pomohol s miestnym klubom. Nedokázal som povedať nie, a tak som prišiel do mužstva, ktoré v tej dobe pôsobilo v druhej triede. K dispozícii som mal veľa kvalitných futbalistov (Mamaj, Cmar, Kováč, Kula a ďalší), ktorých bolo potrebné herne usmerniť. Hneď v mojej prvej sezóne sa nám s Oľkou podarilo postúpiť do najvyššej oblastnej ligy, kde sme ako nováčik v prvej sezóne boli po desiatom kole na prvom mieste. Boli to naozaj krásne časy. Chlapci bojovali, hrali srdcom, čo sa odzrkadlilo na postavení v tabuľke. Počas štyroch sezón sme patrili medzi popredné celky oblastnej súťaže.

Neťahalo vás obliecť si futbalový dres a vybehnúť na zelený trávnik?

Ani nie, aj keď som mal niekedy sto chutí vybehnúť na ihrisko a ukázať niektorým svojim hráčom ako sa majú správne postaviť, hlavne pri bránení protihráčov. Spomínam si, že asi v roku 2011 som za Oľku nastúpil v dvoch zápasoch, kedy sme mali k dispozícii len desať futbalistov, a tak mi neostávalo nič iné ako na seba obliecť dres. Na staré kolená som nastúpil na majstrovské zápasy v Uliči (4:1) a v Ptičom (3:0).

Po Oľke nasledovala dvojročná anabáza pod Nastazom.

V roku 2012 ma oslovil starosta obce Ulič Ján Holinka, aby som prišiel trénovať uličských futbalistov. Priznám sa, že to bola pre mňa veľká výzva. Ulič patril dlhé roky medzi tradičné futbalové bašty a každoročne sa umiestňoval na popredných miestach tabuľky. Ponuku som prijal, a tak som počas dvoch sezón viedol uličských vlkov. Hneď v prvej sezóne sme dokázali splniť stanovený cieľ, ktorým bol zisk oblastného pohára. Vo finále sme porazili Modrú nad Cirochou najtesnejšie 1:0. O rok neskôr sme sa s mužstvom dostali do finále opäť, no nestačili sme na Ptičie, ktorému sme podľahli 0:2. Na pôsobenie v Uliči mám dodnes veľmi dobré spomienky.

Posledné dve sezóny ste trénerom „červených diablov“ z Ladičkoviec.

Po dvoch úspešných sezónach v Uliči ma oslovil Štefan Mažerik, aby som im pomohol v najvyššej oblastnej lige, do ktorej sa im podarilo postúpiť. Priznám sa, že som dlho premýšľal nad touto ponukou, nakoľko som poznal ich búrlivé domáce prostredie ešte z pôsobenia v Oľke. Nakoniec som si povedal, že to skúsim, a s odstupom času musím povedať, že moje rozhodnutie bolo správne. Za dva roky sa futbal v Ladičkovciach pohol dopredu, skvalitnila sa hracia plocha, ktorá patrí medzi najlepšie v okrese. Naši fanúšikovia po dvoch rokoch dokážu objektívne potleskom uznať kvality súperov a oceniť snahu našich futbalistov. Netvrdím, že je to len mojou zásluhou, ale svojim hráčom a ľuďom okolo futbalu som sa snažil vštiepiť iné futbalové myslenie, ktoré zdá sa, prinieslo ovocie. Posledné dve sezóny sme sa umiestnili na piatom mieste, čo je pre malú obec veľkým úspechom.

Už vyše osem rokov aktívne pôsobíte v okresnom futbale. Ktorí hráči z oblastnej súťaže by sa podľa vás nestratili vo vyšších ligách?

Počas viacerých rokov som sledoval veľmi veľa futbalistov, ktorí hrávali okresnú súťaž. Neskôr sa im podarilo s mužstvami postúpiť vyššie do krajskej súťaže, kde patria opäť medzi výborných hráčov. Či už to boli hráči ako Karas, Melník z Ptičieho alebo v tomto ročníku Hromadka, Čokina, Janko z Uliča, či dva roky pred tým Mihalič, ale aj veľa ďalších kvalitných futbalistov. Nechcel by som na nikoho zabudnúť. Jednoducho po okresných ihriskách behá veľa kvalitných hráčov, ktorí by sa nestratili ani vo IV lige.

V uplynulej sezóne ste viedli Angels Humenné v regionálnej extralige.

Po druhom kole regionálnej extraligy, kedy humenskí anjeli mali po jednom víťazstve a jednej prehre ma oslovili hlavní sponzori klubu bratia Schlimbachovci, aby som im pomohol viesť mužstvo počas zápasov v spomínanej 3b extralige. Neváhal som ani minútu, nakoľko som osobne poznal skoro všetkých hráčov ako aj funkcionárov. Premiéru som zažil v domácom zápase s Košicami, ktorý sme vyhrali 6:3. Nasledovala séria víťazstiev, ktorá trvala až do predposledného kola, kde sme práve v Košiciach nestačili na domáce Grizzly a sezónu sme ukončili na peknom druhom mieste, aj keď nechýbalo veľa mohli sme extraligu ako nováčik vyhrať.

Skončila sa sezóna, ako prebieha vaša dvojmesačná „futbalová pauza“?

Samozrejme, že som rád, že si aspoň na chvíľu môžem od futbalu oddýchnuť, čo kvituje hlavne moja manželka, s ktorou takto môžem tráviť oveľa viac času. Chystáme sa na dovolenku do Chorvátska, no keď sa vrátim, tak môžem oddýchnutý naskočiť opäť do novej sezóny, na ktorú sa už teraz všetci v Ladičkovciach tešíme.

este-raz_res.jpg

V pozícii trénera. V minulej sezóne viedol Angels Humenné. Foto: archív

79400dceb2f858c9orig.jpg

Bez futbalu nedokáže žiť. Občas si ešte kopne do lopty. Foto: V. V.

Neprehliadnite tiež

Záchranári pomáhali turistke v Prielome Hornádu

V blízkosti stúpačiek pri Mníchovej diere si poranila dolnú končatinu.

Slovensko určí hranice Karpatských bukových pralesov do februára 2018

Vyplýva to z materiálu, ktorý schválila vláda.

Michalovce žijú jarmokom a slávnosťami

Na Obchodnej ulici návštevníci nájdu 160 stánkov s rôznym tovarom.

V Prešove opravujú priecestie na Levočskej ulici

Ukončenie prác je avizované na pondelok o 13. hodine.

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Podnikajú na hranici prežitia. V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili dvaja Bratislavčania svojho tvorivého ducha i značnú časť finančných úspor.

PLUS

Prečo je dobré nájsť si architekta

Len rozumný architekt vymyslí dom, v ktorom budete naozaj šťastní.

ŠPORT

Fotografka z Tour: Sagan má výraznú tvár, je fotogenický

Češka bola roky jedinou ženou, ktorá fotila Tour z motorky.

DOMOV

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Za dva roky dali prácu 80 ľuďom.

Najčítanejšie na Horný Zemplín Korzár


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  5. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  4. Už aj seniori presadajú do SUV
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  6. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  7. Bratislava gets a new public space and park
  8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  9. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  10. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 8 465
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 2 688
  3. Ako sme jazdili v socializme 2 683
  4. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 2 208
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 2 030
  6. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 580
  7. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 339
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 305
  9. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 187
  10. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 932

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop