Mačiek je v Humennom stále viac, niektorí predtým zatvárajú oči, iní ich majú dokorán otvorené, preto problém vidia celkom jasne a chcú ho riešiť. Pomohla by kastrácia a sterilizácia túlavých kocúrov a mačiek. Je to ale záležitosť finančne nákladná a aj technicky pomerne náročná.

HUMENNÉ. Niektorí ľudia ich s láskou kŕmia, iní by ich v okolí svojich bytoviek najradšej nevideli.

Mačka je prirodzenou súčasťou miest a obcí a plní veľmi významnú úlohu pri likvidácii hlodavcov i keď iný zdroj zas tvrdí, že "mestské mačky" hlodavce lovia len zriedka, lebo majú dosť inej potravy.

„Mačky žijú v úbohých podmienkach a mne to trhá srdce,“ hovorí Bibiána Čerhytová.

O pouličné mačky sa stará už niekoľko rokov a teraz sa rozhodla posunúť svoje aktivity ešte o level vyššie.

Zriadili si stránku na sociálnej sieti „Pomoc mačičkám z Humenného“, kde ich môžete v prípade záujmu kontaktovať, spoločne s kamarátkou Katkou Kočanovou zabojovali na viacerých frontoch, oslovili organizácie, ktoré sa touto témou zaoberajú, dohodli si veterinára.

O niekoľko dní by sa malo začať s kastráciou kocúrov a sterilizáciou mačiek aj v Humennom.

Potrebujú peniaze a pomoc dobrých ľudí

Mladé Humenčanky, Bibiána a Katka, už rozbehli aktivity na redukciu počtu mačiek v meste.

Potrebujú ale pomoc dobrých ľudí. Musia to samozrejme zaplatiť, peniaze sú dôležité, ale príjmu akúkoľvek pomoc vrátane jedla, odchytových klietok, fyzickej pomoci pri samotnom odchyte, alebo pri umiestnení mačiek po operácii na jeden, maximálne dva dni do dočasnej starostlivosti.

„Zvieratá budú po zákroku ospalé, malátne, ako človek po anestézii, nemôžeme ich hneď pustiť na ulicu,“ vysvetľuje Bibiána Čerhytová.

Máme ich rady, ale nie na ulici

Obidve dievčatá sú „mačkárky“. Pred rokmi sa, ako hovoria, našli a zistili, že majú spoločný záujem.

Dnes všetok svoj voľný čas a nemalé peniaze investujú práve do mačiek z ulice.

„Bolo by fajn, keby nám ľudia dali vedieť, kde sú väčšie kolónie mačiek, urobíme všetko preto, aby sme sa o ne postarali. Často, ak sa narodia nové mačiatka, nájdeme im domov, ak sú choré, odchytíme, necháme vyšetriť veterinárom,“ hovoria.

Biba sa intenzívne stará o tie, ktoré sa zdržiavajú pri humenskej nemocnici.

„Teraz sa tam okotili tri mačky, piatim mačiatkam sme už našli nový domov. Jedno mám doma ja, lebo bolo choré,“ hovorí.

Som krmička a nehanbím sa za to

Bibiána sa označuje aj za „krmičku“. Jedným dychom dodáva, že ju niektorí ľudia možno práve preto odsudzujú, alebo považujú za blázna, ale ona tomu, čo robí verí a robí to s láskou.

„Čím viac ich kŕmime, tým lepšie sa im darí a viac sa rozmnožujú. Nemôžeme ich ale nechať tak, napospas osudu, to by som nemohla. Uvedomujeme si to, preto chceme ich počet regulovať aj takto. Nejde tu iba o sterilizáciu mačiek, aby nemali malé, ale aj o kastráciu kocúrov, pretože tí nekastrovaní bývajú veľmi agresívni, zvyknú sa medzi sebou pobiť do krvi a potom zas len zbytočne trpia,“ vysvetľuje Katarína.

Má sama doma osem mačiek z ulice. Kedysi alergička tvrdí, že odkedy má mačky, ešte nebola chorá a už by ich nemenila.

Stará sa o nich ako o deti

Biba už na ulici videla všeličo. Mačky choré, vyhladované, zranené. Každej pomôcť nemôže. Vie to. Teraz má ale dôvod na radosť.

„Je to super, že jedna mačka priviedla na svet mladé na takom mieste, kde som sa k nim vedela dostať. Od narodenia som ich hladkala, kŕmila, vymieňala podstielky, zakrývala, keď pršalo. Narodili sa v apríli, ešte bolo chladno. Zvykli si na mňa. Mohla som ich potom s pokojným srdcom darovať ľuďom, ktorí si ich chceli „osvojiť“. Je to totiž rozdiel, ak sa o mačence staráte od malička a ak si len tak zoberiete doslova divú mačku z ulice.“

Ľudia mačku z ulice nechcú

Veľa ľudí má k mačkám negatívny vzťah, ale nájdu sa aj takí, ktorí vyslovene chcú tie nechcené, resp. nájdené zvieratká. Hľadajú v tom akýsi druhý plán. Nielen urobiť radosť sebe, ale aj niekomu pomôcť.

„Keď si zoberiete mačku z ulice, musíte sa o ňu najprv postarať. Hlavné je, aby prešla veterinárnou kontrolou, potom sa s ňou dá pracovať ďalej. Ide to do peňazí, ale stojí to za to. A keď mačičku, tak rovno dve, aby im bolo veselšie,“ hovorí fotografka Katka.

Všetkých jej 8 mačiek je z ulice. „Také pouličné vám dajú podľa mňa viac lásky, ako nejaká výstavná mačka, ktorú si kúpite za 200 eur. My máme všetky také, sú to najdúsi,“ hovorí Katka.

Ani jej mama, ktorá kedysi intenzívne pomáhala ľuďom bez domova, nebola spočiatku stotožnená s tým, že jej dcéra „zachraňuje práve mačky“.

„Hovorievala, že ľudia potrebujú pomoc viac. Napokon zmenila názor, od človeka sa koľkokrát za dobré nedočkáte ani slova ďakujem a tieto nemé tvory vedia byť tak vďačné. Dnes by ich nedala za nič,“ odhaľuje Katka kúsok zo svojho súkromia.

Zatiaľ majú 300 eur

Slovenská aliancia ochrancov zvierat poskytla Humenčankám finančnú pomoc 150 eur a ďalších 150 eur vyzbierali z individuálnych darov.

Kastrácia jedného kocúra stojí 25 eur a sterilizácia mačky 30 eur. „Na koľko budeme mať, toľko sa urobí,“ hovoria.

Odbornú pomoc im poskytne práve spomínaná asociácia, technickú si musia zabezpečiť sami. „S niektorými jedincami bude problém pri odchyte, ale urobíme všetko, čo sa dá,“ zhodujú sa.

Oslovili aj mesto, to vraj nemá na takýto účel rozpočet. Snažia sa teda obrátiť aj na verejnosť.

„Potešilo by nás aj krmivo. Koľkokrát sa ja sama obmedzujem, aby som ich mohla nakŕmiť. Ak má teda niekto krmivo, alebo nejaké zvyšky z reštauračnej kuchyne, čokoľvek poteší,“ hovorí Biba.

„Minule mi jeden kamarát poslal 10 eur, že vraj neznáša mačky, nechce aby ich bolo tak veľa, tak nám prispel na tento projekt. Na druhej strane pomáhajú aj tí, ktorí mačky milujú a rozumejú im. Táto naša aktivita je v prospech všetkých, či už mačky môžu alebo nemusia,“ myslia si dievčatá a dúfajú, že sa im podarí dotiahnuť svoj plán do konca a pomôcť túlavým mačkám aj obyvateľom tohto mesta.

Pri jeho napĺňaní budú vďačné na každú pomocnú ruku a otvorené srdce.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín