Ján Hrubovčák hrá v Štátnej filharmónii Košice na pozaune. Ako profesionálny hudobník hosťoval vo viacerých orchestroch u nás a v zahraničí. Hrá v komorných zoskupeniach modernej aj starej hudby. Pripravuje výchovné koncerty pre deti, venuje sa gospelovej hudbe. Vlastní zbierku do dvoch stovák hudobných nástrojov.
Spomínate si na svoje hudobné začiatky v umeleckej škole?
V starej budove školy som obdivoval dvojmetrové cencúle a odhadoval som, kedy spadnú. Pán riaditeľ Polovka a pán Kondáš nás učili teóriu. To bol pre mňa rešpekt, des, strach. Mali sme výhľad do nevzhľadného dvora. Bol som prípravkár. Potom nás presťahovali do kaštieľa. V koncertnej sále, v tom strašidelnom kúte, som mával trémy, súženie. Toto bola sála ss – sála súženia. Tak ju volám. Tu som sa naklepal brutálne veľakrát. Zdala sa mi veľká, aj levy boli väčšie. Neviem, či sa sála zmenšila, či levy zhrýzlo.
A ešte?
To sú moje letmé detské spomienky. Pamätám si ešte, keď som prvýkrát počul hrať na klavíri Petra Breinera a keď nám hovoril, aké sme robili chyby.
Potom si spomínam už len na slintavku v okrese Humenné a na to, ako sme si museli pri vstupe do miestnosti dezinfikovať ruky. My deti sme mali zo všetkého srandu a zážitok.
Pani učiteľka Gombitová nás učila hudobnú teóriu a raz nám dokonca zahrala na čelo. Moja pani učiteľka Demeková bola mimoriadne vzácna osoba. Dôverovala mi a videla sa vo mne. Hoci som cvičil, mal som výčitky svedomia. Od štvrtého ročníka odišla. Škoda. Ale vďaka tomu som sa aspoň nezaradil do dlhého radu klaviristov.
Ste hudobnícke dieťa.
Otec, organista v kostole, učil externe na hudobnej škole ako amatér dychovku. Ako klasicky hudobne „týrané“ dieťa som musel s bratom vymiesť a zaplniť v dychovke všetky diery. Vtedy začal u mňa padať ostych, či rešpekt k hudobným nástrojom. Bol som nútený ísť do mnohých vecí – normálnych i nenormálnych. Pamätám si, brat mal päť či šesť rokov, otec nás vyslal s dychovkou natáčať do Sniny k pánu Pčolovi pieseň Políčko pole. Brat hral na bubník, skoro mu odpadli ruky. Mal som dvanásť – trinásť rokov a ešte som ho musel priviesť domov. Popri hudbe si ani nepamätám na strach, keď sme museli prejsť cez zlé územie medzi Humenným a Jasenovom, kde nás trápili cudzí chlapci. Veľmi ma to posilnilo. Som stále v strehu. Naučil som sa to tu.
Napokon hudba zvíťazila. U vás i nad vaším otcom.
Veril som, že mám na to. Môj učiteľ trombónu, pán Harvan, chcel, aby som pokračoval v štúdiu na konzervatóriu. Otec naopak trval na tom, že ako svadbovému muzikantovi mi stačí to, čo viem a tvrdil, že na trombón rozhodne nemám. A tak som sa zaťal. Vyvinulo to vo mne spúšťač: ako to, že nemám?! Povyhrával som rôzne súťaže, absolvoval som skúšky na konzervatórium. Nevedel som sám seba posúdiť, nevedel som odhadnúť na čo naozaj mám.
Na konzervatórium som sa dostal bez problémov. Zlanáril som aj brata. Odišiel z druhého ročníka z priemyslovky. Hrá teraz prvý trombón v Bratislave v Slovenskej filharmónii. Oplatilo sa vtedy postaviť sa otcovi. Neskôr, keď sme začali vyhrávať väčšie súťaže, otec bol nadšený a sa nami chválil. Bola to veľká, vážna a tvrdá prekážka, ktorú som potreboval prekonať. Nijako zvlášť som sa nad tým nezamýšľal. Jednoducho som si nevedel predstaviť, že budem niekde na škole rieši matematiku a chémiu. Vrcholne ma to nebavilo.
Ste profesionálny hudobník. Hudba vás živí i baví?
Trombón sám je OK, ale len to ma nebaví. Živím sa ním. Venujem mu toľko času, aby som sa nehanbil a aby som bol akceptovaný svojím okolím. Vysvetlím: nebaví ma „šperkovať“ do nekonečna hru, lebo v orchestri je každý strihaný do výšky trávnika. Tam svojbytnosť nie je opodstatnená a nie je ani žiaduca. Potrebujete mať spoľahlivého, funkčného tutti sólistu, nie tvrdohlavého individualistu.
Popri tom organizujem koncerty pre deti. Nakúpil som si asi dvesto hudobných nástrojov a tie podľa jednotlivých tém zapájam, aby žili. A samozrejme je to aj časť psychohygieny – vyjadriť svoje pocity na rôzne hudobné nástroje
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
