„Bol to dobrý chlap, nikdy neodmietol pomôcť, teraz to my musíme vrátiť jeho deťom,“ hovoria bývalí kolegovia, hasiča a záchranára, ktorý tragicky zahynul pri dopravnej nehode v piatok 13.mája na ceste, ktorú dobre poznal.

HUMENNÉ/MICHALOVCE. Tragédia sa odohrala v piatok trinásteho o desiatej predpoludním na ceste medzi Nižným Hrabovcom a odbočkou na Sačurov v okrese Vranov nad Topľou.

Vrátil sa z kúpeľov

Život muža v plnej sile preťala tragédia. Vrátil sa z kúpeľov, tešil sa do práce, víkend chcel využiť na to, že urobí niečo okolo domu, v sobotu mu mali priviezť drevo na zimu.

Dnes na neho kolegovia už len spomínajú so slzami v očiach, jeho mladá žena sa zotavuje z ťažkých zranení v košickej nemocnici a o jeho dve deti sa starajú starí rodičia, zostali bez akéhokoľvek príjmu.

Bol profesionálny vodič – záchranár

Rodina žila v Hencovciach, Slávo (vpravo, foto archív Radoslava Poláka) robil 13 rokov na Záchrannej brigáde Hasičského a záchranného zboru v Humennom.

Začínal ako hasič, neskôr sa vypracoval na vodiča. Bol špecialistom na záchranársku techniku. Posledné dni svojho života prežil na kúpeľnom pobyte, ešte v piatok ráno volal kamarátovi a kolegovi Ľubošovi Biľovi.

„Chcel, aby som mu orazil lístok na obed na pondelok. Pýtal som sa, ako bolo. A on, že všetko ti porozprávam. Už mi nič nepovie,“ hovorí smutne Ľuboš.

Aj tvrdí chlapi majú srdce

Hasiči z humenskej Záchrannej brigády sú na nešťastia zvyknutí, ak sa na niečo také, vôbec zvyknúť dá.

Tragédia kamaráta pohne ale aj tými najsilnejšími povahami. Myšlienka na to, že ich kolega skonal pod kolesami ukrajinského nákladiaku, berie slová aj z ich úst.

On sám neraz zasahoval pri haváriách, živelných pohromách, videl veľa utrpenia, že napokon odíde z tohto sveta vo veku 41 rokov a za takých okolností, nikomu ani nenapadlo.

„Videli sme na monitore, že dopravná nehoda, osobné motorové vozidlo a kamión. Jeden mŕtvy,“ kolega sa išiel pozrieť na vrátnicu, kde sa chlapi zapisujú pri vstupe a hneď všetci pochopili, že táto nehoda nie je, ako všetky ostatné.

„Najprv sme nevedeli, kto je ten mŕtvy. Z auta vyletel dcérin pás, mysleli sme si, že ona. Potom sme sa dozvedeli, ako to bolo. Slávo zomrel na mieste, nemal šancu. Manželka Jana bola s ťažkými zraneniami prevezená do Košíc. Deti v aute našťastie neboli. Veď bol piatok doobeda, boli v škole.“

Hovoril som im, aby nikam nešli

Slavomír prišiel z kúpeľnej liečby, v piatok mal ešte dovolenku, s manželkou sa vybrali k bratrancovi, kolegovi, švagrovi a kmotrovi v jednom, Radoslavovi Polákovi, ktorý na osudný deň ešte aj dnes nedokáže spomínať bez emócií.

„Hovoril som im, aby nešli, že nie som doma, že tam mám psa, aby sa niečo nestalo. On chcel len nejakú súčiastku do auta.“

Deti zostali bez peňazí

Dve deti, 12 ročná dcéra a 11 ročný syn sú dnes u starých rodičov, do školy chodia do Vranova nad Topľou.

V zásade nemuseli zmeniť svoj život, ale zvrat v ňom vnímajú celkom intenzívne. K mame ich pustili po mesiaci, keď ju konečne previezli z ARO na iné oddelenie.

Lekári sú optimistickí, z najhoršieho je vonku, utrpela ale početné zlomeniny, bude sa z nich liečiť dlhé mesiace.

„Dôležité je, že bude chodiť a že mozog nebol poškodený, všetko ostatné už spolu zvládneme,“ hovorí manžel sestry Jany Ondikovej a zároveň kolega jej zosnulého muža Rado Polák.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Nehoda pri Nižnom Hrabovci si vyžiadala ľudský životČítajte 

Chceli pomôcť aj iní

„Všetci sa poznáme, naši bývalí kolegovia dnes robia všelikde inde. Slávo chodieval na dlhodobé intenzívne kurzy vodičov záchranárskej techniky, aj tam si našiel veľa nových známych,“ hovorí Igor Hajduk, veliteľ družstva.

Práve oni, hasiči z celého Slovenska sa začali po Slavomírovej smrti aktivizovať.

„My sme sa jeho deťom zložili hneď. V momente, keď Slávo zomrel, zastavili im rodinné prídavky, lebo on ich dostával, nemajú prístup k rodinným účtom, lebo mama je v nemocnici, starí rodičia nemajú na všetky výdavky. Každý dal, na koľko sa cítil. Sto, päťdesiat či dvadsať eur, dávali naši chlapi, ale hlásili sa aj iní, že chcú pomôcť a nevedia ako. Nebudú predsa 10 eur posielať po poštárke a kde, komu?“

Vedeli ako na to

Tak to celé vzniklo. Už pred rokmi za podobných okolností zahynul ich parťák Marián Mantič. Aj vtedy sa kolegovia spojili pre dobrú vec a finančne pomohli jeho rodine. Teraz len zopakovali scenár.

„Náš veliteľ vedel, ako to bolo vtedy, navrhol aj teraz zriadiť účet. Na neho môžu prispieť všetci, ktorí chcú. Slávo nemal žiadne úvery, pôžičky. Nejdeme splácať jeho dlhy, len chceme pomôcť deťom, kým sa ich mama zotaví. Môže to trvať naozaj dlho a život predsa nepočká. Beží ďalej a je našou povinnosťou pomôcť im,“ zhodujú sa hasiči, ktorí sú na kritické a záťažové situácie vyškolení, na tie smutné súvisiace so životom, keď musia zachraňovať svojich blízkych kolegov a priateľov, ich nikto nikdy nepripravil.

Bol to perfektný šofér

Slávo nikdy nadarmo nesedel, vždy sa snažil niečo robiť a zarobiť pre svoju rodinu. Keď mal v práci voľno, chodieval s kamiónom do Talianska. Jazdieval s ním aj Ľuboš Biľo.

„Mňa 90-tka zabíjala. On bol v pohode. Jemu to vyhovovalo. Bol to kľuďas, nikam sa neponáhľal, jednoducho rozvážny chlap.“

Stále priveľa otáznikov

„Ešte nemáme výsledky expertízy, auto mal síce staršie, ale ktovie, čo zlyhalo, prečo sa to stalo? Výsledky pitvy budú o pár dní. Možno nám na nejaké otázky dajú odpovede,“ hovorí Rado, ktorý utrpenie rodiny vníma niekoľkonásobne viac, ako jeho kolegovia.

„Slávo bol môj bratranec, mal za ženu sestru mojej ženy, takže aj švagor, sme kmotrovci a aj sme spolu robili. To je puto, ktoré ani smrť nepretrhne,“ hovorí smutne zdatný chlap, ktorého život sa momentálne točí, okolo osudu iných.

„Chcem im pomôcť. Nielen preto, že sú mi rodina, že sú mi priatelia, ale preto, že sa s nimi osud kruto zahral a len my, ľudia, ho vieme urobiť aspoň trochu prijateľnejším.“

Ak chcete pomôcť rodine tragicky zosnulého kolegu Slavomíra Ondika, finančné príspevky zasielajte na číslo účtu IBAN: SK8509000000005113688123.

Finančné prostriedky je možné zasielať do 31. augusta 2016.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín