Strelec dôležitých gólov Matúš Mamaj: V Borove som šťastný

Matúš Mamaj. V drese Angels Humenné.
Matúš Mamaj. V drese Angels Humenné. (Autor: vv)
Sportnet|19. máj 2016 o 00:00

Tento rok oslávi 30. narodeniny. Odohral množstvo zápasov vo viacerých kluboch.

Vždy patril medzi najlepších strelcov. Teraz pôsobí v Borove. Svojimi gólmi mu pomohol k zisku oblastného pohára. Matúš Mamaj 
z Humenného hovorí, že základom každého úspechu je výborná partia.

Kedy a kde ste začínali s futbalom?

Moje prvé futbalové roky sú späté s klubom Futura Humenné (bývalý Štich Humenné) , kde ma na prvý tréning ako deväťročného chlapca zavolal dnes už nebohý tréner Jozef Švec. V žiackom mužstve, ktoré pôsobilo vo štvrtej lige so mnou hrávali viacerí chlapci, ktorí ešte dnes aktívne hrávajú oblastnú ligu, z viacerých spomeniem Jožka Šefčíka, Stana Lichmana, Erika Saba, zabudnúť nemôžem ani na dnes už nebohého Milana Gogu, ktorý bol veľkým futbalovým bojovníkom. Po troch rokoch v drese Futury si ma vyhliadol tréner Feigl, ktorý mi dal šancu, a tak som hrával v Chemlone Humenné prvú žiacku ligu, neskôr som sa dostal k starším žiakom, ktorých viedol tréner Harakaľ.

Spomínate si na svoj dorastenecký vek?

Keď som nastúpil do prvého ročníka na cirkevnom gymnáziu v Humennom, tak som putoval do mladšieho dorastu Chemlonu, kde ma počas dvoch sezón viedli tréneri Škrlík, Opiela a Jožko Valkučák. Po dvoch rokoch v drese mladších som postúpil k starším dorastencom, ktorých v tom čase viedol tréner Škrlík a neskôr Andrej Čirák. Na toto obdobie mám veľmi dobré spomienky. Vekom ešte mladší dorastenec som hrával v staršom doraste, ktorý v tom čase bojoval o udržanie v prvej dorasteneckej lige. Stále mám v pamäti domáci zápas s Bardejovom, v ktorom sme viedli 3:0 a nakoniec sme tento zápas len remizovali pričom s tým istým súperom sme sa stretli v poslednom kole znova, kde nám na záchranu stačila remíza, no nezvládli sme to a prehrali sme rozdielom triedy, a tak sme putovali do druhej ligy.

Humenský fanúšik si vás pamätá aj v drese dospelých Chemlonu Humenné, ako si spomínate na toto obdobie?

Po vypadnutí z prvej dorasteneckej ligy sme začali s dorastom tvrdú letnú prípravu, ktorej cieľom mal byť návrat do prvej ligy. Počas spomínanej prípravy prišiel do dorasteneckej šatne vtedajší asistent trénera dospelých Vladimír Sivý a povedal, že potrebujú do „Áčka“ jedného dorastenca na večerný prípravný zápas v Starej Ľubovni. Vybrali si mňa, a tak som v tomto zápase dostal šancu hrať za prvý tím hoci len na pätnásť minút. Hneď na ďalší deň sa vtedajší tréneri Rusnák, Sivý a Diňa rozhodli, že ma preradia k dospelým, ktorí v tom čase hrávali druhú slovenskú ligu. Trénoval som s „Áčkom“ no vypomáhal som svojim rovesníkom v dorasteneckej lige. Stále mám v pamäti deň, keď mi začiatkom mesiaca august ako 16-ročnému chlapcovi povedal tréner Rusnák, že som nominovaný na ligový zápas do Ličartoviec. V tomto zápase som nastúpil ako striedajúci hráč pár minút pred koncom, čo bol prakticky môj prvý ligový štart v drese dospelých.

Spomínate si na svoj prvý ligový gól?

Jasné, že áno, na to sa nedá zabudnúť. Po víkendovom zápase v Ličartovciach sme hrali v stredu domáci zápas s Dunajskou Stredou, presne na moje sedemnáste narodeniny. Za stavu 1:0 v náš prospech ma v 65. minúte poslal tréner Rusnák na hraciu plochu a o päť minút neskôr po prihrávke Patrika Mycia som z 25 metrov trafil šibenicu a v závere som prihral aj na náš tretí gól. Bol to nezabudnuteľný moment, ktorý mám stále pred očami. Bohužiaľ v tomto stretnutí ma v 93. minúte nešetrným zákrokom fauloval hráč hostí, ktorý mi zlomil nohu, a tak som musel nútene pauzovať asi pol roka.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Strelec dôležitých gólov Matúš Mamaj: V Borove som šťastný