Peter Koršňák odpracoval v školstve takmer štyridsať rokov.
SNINA. Učiteľ fyziky a matematiky Peter Koršňák, rodák od Kežmarku, nastúpil učiť na základnú školu v Kamenici nad Cirochou v roku 1977.
Po roku prestúpil na vtedajšiu Gottwaldovu, dnes Študentskú základnú školu do Sniny. Od roku 1991 s dvaapol ročnou prestávkou je jej riaditeľom. „Dá sa povedať, že som súčasťou inventáru školy,“ hovorí s úsmevom.
Spočiatku ako jediný fyzikár na škole učil fyziku. Neskôr k nej pribudla aj matematika.
„Keď som si podával prihlášku na vysokú školu, vedel som, že chcem byť učiteľom. Aj keď sa veľa hovorí o nedocenení učiteľského povolania, ako učiteľ som spokojný. Práca ma uspokojovala a robil som ju rád,“ zdôrazňuje.
Zmien v školstve bolo veľa
Za štyridsať rokov praxe prežil v školstve veľa zmien. „Keď som začal učiť, vtedy začínala, hovorili sme tomu, nová koncepcia. Prechádzala zmenami. Doposiaľ ich bolo veľa. Nie som si celkom istý, že všetky zmeny boli pozitívne. Každá, čo i malá, reforma viedla k tomu. že školstvo kleslo nižšie. Vždy sa čosi ubralo z nárokov na vedomosti žiakov. Trúfam si povedať, že dnešní absolventi základných škôl vedia toho podstatne menej ako tí, čo končili pred dvadsiatimi rokmi,“ hovorí zo skúseností.
„Reforma by nemala viesť k znižovaniu požiadaviek na žiaka, práve naopak. Mali by sa sprísniť hlavne u prírodovedných predmetov, matematiky, fyziky, chémie, biológie,“ dodáva.
Zdrojov informácií je viac
Je presvedčený o tom, že súčasné postavenie učiteľa v spoločnosti je vysvetliteľné a čiastočne aj ospravedlniteľné dobou, v ktorej žijeme.
„Keď som začínal, učiteľ bol určitým spôsobom autoritou. Vyplývalo to aj z toho, že žiak nemal iné zdroje informácií. Všetky mu sprostredkoval učiteľ. Dnes ich žiak zbiera z viacerých zdrojov: zo školy, internetu, sociálnych sietí, z tlače, médií, ulice. Učiteľ už nie je takou 'božskou' autoritou,“ vysvetľuje.
Svoje zohráva aj meniaci sa spôsob života. „Nepoznám v škole takú triedu, žeby približne polovica žiakov nebola z neúplných rodín. Formálne rodiny nie sú neúplné, jeden z rodičov cestuje za prácou do zahraničia a príde domov len raz za čas. Výchova dieťaťa len jedným rodičom je problematická. Odráža sa to v správaní dieťaťa a vo výsledkoch,“ dodáva.
S požiadavkami doby a novými nárokmi, ktoré kladie na človeka, sa škola snaží držať krok. Prím hrajú prírodovedné predmety a cudzie jazyky. V školskom roku 2013/2014 získala ocenenie ministra školstva za výsledky dosiahnuté v testovaní žiakov 9. ročníka.
Láska k záhradkárčeniu
Riaditeľovanie Petrovi Koršňákovi odobralo čas na učenie a pridalo administratívu a papierovanie. „Keby som to nechcel robiť, tak to nerobím. Nemôžem si sťažovať,“ hovorí. Hoci mu do skončenia päťročného funkčného obdobia ostávajú ešte tri roky, rozhodol sa v tomto školskom roku skončiť a odísť do dôchodku.
„Neľutujem ani jediný rok prežitý v školstve. Práca s deťmi ma napĺňala, robil som ju rád. Na dôchodok sa teším,“ hovorí.
Sninčania ho poznajú ako vášnivého záhradkára. „Je to pre mňa relax. Keďže učiteľské povolanie unavuje len duševne, potreboval som trochu telesnej námahy, aby som bol v rovnováhe,“ dodáva.
Plánuje presťahovať sa do dediny neďaleko Prešova bližšie k dcére. „Do Sniny som sa priženil. Vždy sa mi tu páčilo. Ale tak sme sa rozhodli. Z vidieka pochádzam, na vidiek sa vraciam,“ uzatvára.
Na Deň učiteľov samospráva ocenila Petra Koršňáka za dlhoročnú prácu ďakovným listom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
