Dievčatá miništrovali za dobré známky, bol to zážitok pre všetkých

To, čo je v iných krajinách bežné, u nás je skôr výnimka. V humenskom kostole sa to stalo realitou pred pár dňami.

Pri bohoslužbe miništrovali dievčatá.

HUMENNÉ. Aj keď to bolo 1. apríla, nebol to žart. Večerná omša v rímskokatolíckom farskom kostole sv. Košických mučeníkov bola pod drobnohľadom veriacich viac ako inokedy.

V ten deň za víťazstvo v súťaži medzi chlapcami a dievčatami miništrovali prvýkrát v tomto kostole dievčatá.

Bolo to výnimočné

To, čo je v iných krajinách možné, u nás je skôr výnimka. „Počíta sa s tým, že miništrovanie napomáha chlapcom v ich rozhodovaní sa pre kňazstvo. Že sú tak od mala formovaní a liturgia a posvätnosť sú pre nich niečo úplne prirodzené,“ vysvetľuje kňaz Jozef Kozák, ktorý tentoraz ponúkol možnosť zažiť neopakovateľnú skúsenosť aj dievčatám.

Väčšinou totiž platí, že sú to práve chlapci miništranti, ktorí sa skôr dostanú k uvažovaniu a otázke, či náhodou ich povolanie nie je práve to kňazské.

„Na druhej strane je úplne normálne aj v našich krajoch, že kde nie je dostatok chlapcov, tak kňaz nemá problém osloviť aj dievčatá na miništrovanie. Je totiž krajšie a ľahšie pre kňaza, ak má pri oltári niekoho, kto mu napomáha k slávnemu rázu slávenia liturgie,“ hovorí.

V tomto kostole na jednom z humenských sídlisk išlo skôr o možnosť naplniť niektorým ich sen a zároveň to bolo spojené s aktivitou detí, ktoré sa pripravujú na prvé sväté prijímanie.

Motivácia

Miestny farár vyhlásil súťaž medzi chlapcami a dievčatami. Cieľ bol získať v priebehu týždňa v škole viac lepších známok a pochvál. Dievčatá mali za víťazstvo sľúbené miništrovanie. To bola pre nich neskutočná motivácia.

Pravidlá boli jasné. Za jednotku v žiackej knižke plus 10 bodov, za dvojku 5, za trojku 0, za štvorku mínus 5 a za päťku mínus 10. Za pochvalu plus 10 a za poznámku mínus 10. Aj keď chlapcom sa podarilo získať vyše 600 bodov, dievčatá dali niekoľkonásobne viac.

„Uvedomujem si, že aj takouto súťažnou formou je potrebné viesť deti k tomu, že viera a náboženstvo nie sú čosi, čo sa žije v kostole, ale čo sa má dotýkať ich bežného života. Snaživosť, práca na sebe, múdrosť. To sú totiž cnosti, ktoré sú ozdoba každého človeka, o to viac toho, ktorý sa rozhodol nasledovať Krista – dokonalého Boha,“ vysvetľuje.

Sľub je sľub, dievčatá snaživejšie a tak  1. apríla prišlo na odmenu. „Mnohé ženy či staršie dievčatá povedali, že keby to bolo ešte raz, šli by miništrovať aj ony. Lebo tá túžba po miništrantskej službe v nich drieme od nepamäti."