Medzilaborčania sa sťažujú na voľne sa pohybujúce psy.

HORNÝ ZEMPLÍN. Medzilaborčanov znepokojujú psy bez známky, zanedbané, voľne pobehujúce po meste, neraz aj v svorkách.

„Ide o psov zo Sídliska dukelských hrdinov a z ulice Zámočníckej,“ zdôrazňuje primátor Vladislav Višňovský (Smer).

V týchto lokalitách žijú neprispôsobiví občania. „Komunikácia s nimi je zložitá,“ zdôrazňuje.

Samospráva sa snaží primäť ich k zodpovednosti za zvieratá aj prostredníctvom terénnych sociálnych pracovníkov. Je to však beh na dlhé trate.

„Neostávalo nám iné, len zintenzívniť odchyt psov. Teraz sa robí mesačne. Vlastnými silami si nevieme inak pomôcť. Vidno, že psov je menej,“ hovorí Višňovský.

Uvažujú o karanténnej stanici

Mesačne stojí samosprávu odchyt túlavých a zabehnutých zvierat zhruba 250 eur.

„Uvažujeme, že by sme v meste zriadili malý útulok alebo karanténnu stanicu v spolupráci s veterinárom. Máme klietky na Zámočníckej. Zatiaľ to nemáme legislatívne podchytené, ale je to riešenie, ktoré by mohlo priniesť isté zlepšenie,“ hovorí.

„Komunikoval som so Slobodou zvierat. Jedného psíka vzali do Trebišova,“ dodáva.

V meste, vrátane miestnych častí Borov a Vydraň, evidujú 296 psov. Približne 82 percent majiteľov za psa riadne platí.

Každé mesto má svoje špecifikum

Igor Tomko, majiteľ trebišovskej firmy Hunter, ktorá sa zaoberá odchytom túlavých a zabehnutých zvierat vo všetkých troch mestách Horného Zemplína, hovorí, že každé mesto má svoje špecifikum.

„V Snine sú neprispôsobiví občania rozptýlení na rôznych miestach. Máme preto solídny prehľad o psoch. Vidieť, že módne vlny zasahujú aj tu. Napríklad na Študentskej nájdete pobehovať malé yorkšíre. V Medzilaborciach pracuje komunitné centrum. Terénni sociálni pracovníci poznajú situáciu a majú prehľad o problémových zvieratách. Sú v jej vnútri, ľahšie komunikujú s miestnymi,“ vysvetľuje.

V Snine a Humennom pomáhajú mestskí policajti. Dlhoročné skúsenosti ho utvrdzujú v tom, že problém sa nikdy nepodarí úplne vyriešiť a odstrániť.

Neprispôsobiví občania nemajú podľa jeho slov pocit zodpovednosti k zvieratám, vo výchove detí absentuje cit k zvieratám a upriamenie pozornosti na ich potreby.

„Rodičia deti neusmerňujú. neučia ich, že šteniatko nie je hračka, ktorú môžu prenášať za zadnú labku a keď ich zunuje, odhodia ju,“ hovorí.

„V osadách ľudia odchyt chápu tak, že sa zbavia nechcených psov a neskôr si zaobstarajú ďalších. Stavy psov sa preto veľmi nehýbu. Tam len riešime najpálčivejšie problémy,“ hovorí.

Živo si spomína na situáciu spred desiatich rokov, keď v Medzilaborciach naložil 38 psov a do Trebišova ich priviezol 41. Po ceste sučka vrhla šteniatka.