Oblepovanie vajíčok niťou je náročné, ale nie nezvládnuteľné

Udavčanka Margita Stojanová našla zaľúbenie v krasliciach oblepovaných niťou perlovkou.

V tomto roku jej to prinieslo aj ocenenie od poroty medzinárodnej súťaže.

HUMENNÉ. Margita Stojanová z Udavského je jednou z piatich ocenených autoriek, ktoré bodovali v XXIV. ročníku medzinárodnej súťažnej výstavy Karpatská kraslica.

Porota jej kolekciu ocenila za bohatú variáciu motívov v technike oblepovania niťou. Nebolo to jej prvé ocenenie.

Karpatská kraslica má z roka na rok vyššiu úroveň.

„Popri tradičných technikách zdobenia akými sú batikovanie, voskovanie, drôtovanie, oblepovanie, sú na výstave zastúpené aj novšie a stále populárnejšie spôsoby, napríklad madeira, patchwork, háčkovanie, paličkovaná čipka, quilling (práca s papierom),“ hovorí Jozef Fundák, etnograf Vihorlatského múzea, kde výstava práve v týchto dňoch prebieha.

Každý rok stovku

Udavčanka Margita Stojanová sa Karpatskej kraslice zúčastňuje už vyše 10 rokov. Technike oblepovania vajíčka niťou perlovkou zostala verná aj tentoraz.

„Chcela som robiť kraslice, ale nie som z kraja, kde sa kraslice píšu, hľadala som teda niečo iné, ale aby to bolo o tom vajíčku,“ priznáva skromne žena, ktorá sa do tejto techniky zamilovala pred hádam pätnástimi rokmi a vždy s prichádzajúcimi sviatkami jari sa k nej vracia.

Najprv vajíčka obháčkovávala, ale niť jej už dnes príde ako tvorivejší materiál. „Urobím asi stovku vajíčok každý rok, potom ich rozdám,“ hovorí.

Stačí len trpezlivosť

Margita ešte pracuje, k svojej záľube si sadá po večeroch. Tvrdí, že je to náročná robota, ale nie natoľko, aby sa ju nedokázali naučiť aj iní.

„Aj ja sa stále zdokonaľujem, aj keď je to vajíčko navonok dokonalé, ja ešte stále nie som úplne spokojná,“ priznáva.

Vyrobiť jednu kraslicu jej trvá dnes už asi 3 hodiny, stačí mať biele vyfúknuté vajíčko, lepidlo, niť a kopec fantázie. Bez tej by nič z tejto nádhery nevzniklo.

„A ešte to chce trpezlivosť, veľa, veľa trpezlivosti a hlavne lásky k všetkému, čo robíte, aby ste jej s každým darovaným vajíčkom mohli potom trochu rozdať.“