Umelecké dielo v dome smútku opravia a nasvietia

Dielo Milana Dobeša v medzilaborskom dome smútku odstránili. Obyvatelia sa pýtajú, či definitívne.

Primátor uisťuje, že dielo sa do objektu vráti.

MEDZILABORCE. Dielo grafika a maliara Milana Dobeša bolo súčasťou interiéru domu smútku v meste takmer tri desaťročia.

Svetelná, štyri metre vysoká kovová inštalácia akoby nahrádzala vitráž vo vysokých oknách po vzore byzantských cerkví.

V ostatnom čase nesvietila a dokonca pre poškodený kábel spôsobovala výpadky elektriny. Radnica ju z priestoru odstránila.

Mikuláš Čerevka: Mesto nemá veľa diel

Na ostatnom rokovaní poslancov sa za jej znovunavrátenie na pôvodné miesto zasadzoval člen komisie výstavby pri mestskom zastupiteľstve Mikuláš Čerevka.

Zdôraznil, že ide o umelecké dielo, ktoré spolu s inými malo byť ozdobou priestorov kultúrneho domu. Do mesta sa dostalo v rokoch 1988 – 1989 a stálo približne 500 000 vtedajších korún.

„Keďže už vtedy sa uvažovalo o zriadení múzea Andyho Warhola v priestoroch domu kultúry, hľadali sme pre diela iné vhodné priestory. Inak by sme prišli o peniaze i o diela,“ povedal Čerevka, ktorý v tom čase pracoval na mestskom úrade ako vedúci odboru výstavby. Tak sa dielo dostalo do domu smútku.

„Mesto nemá iné cenné diela od maliarov a umelcov. Bola by škoda, keby mesto oň prišlo,“ doplnil Čerevka.

Dodal, že hovorí v mene viacerých obyvateľov mesta, ktorí sa naň obrátili, aby ich požiadavku tlmočil na rokovaní poslancov.

Pripustil, že dielo treba sfunkčniť, aby sa dosiahol želaný efekt – lom svetla a hra farieb. „Myslím si, že obyvatelia ocenia, keď sa vráti do interiéru domu smútku,“ uzavrel.

Milan Dobeš, maliar, grafik a tvorca inštalácií a objektov, patrí k najvýznamnejším predstaviteľom konštruktivizmu a priekopníkom v oblasti svetla a pohybu vo výtvarnom umení. V Bratislave je od roku 2001 múzeum so stálou expozíciou jeho diel.

Vladislav Višňovský:  Ide o estetizáciu priestorov

Primátor Medzilaboriec Vladislav Višňovský (Smer) je presvedčený o tom, že dielo treba opraviť, nasvietiť a umiestniť na iné miesto v dome smútku, aby nebránilo prieniku denného svetla.

„Miesto poslednej rozlúčky má byť dôstojným otvoreným presvetleným priestorom, a nie ponurým domom hrôzy. Ide nám o estetizáciu priestorov,“ povedal.

Mesto v minulosti dalo dom smútku do ekonomického prenájmu, teraz ho má opäť v správe a robí v ňom poriadok.

„Dielo musí byť v poriadku aj z bezpečnostného hľadiska, keďže ide o vysokú a ťažkú konštrukciu pod napätím,“ zdôraznil Višňovský.

Ako ďalej dodal, dielo vyčistia a umiestnia ho do vedľajšej miestnosti na stenu a nasvietia.