Atletické dráhy dnes pripomínajú iba zvyšky antuky pod zeleným kobercom.

HUMENNÉ. Nové i nedávne štadióny sa budovali a aj dnes budujú bez tartanových atletických dráh, doskočísk a betónových kruhov pre vrhačské disciplíny. Sú proste stavané iba pre futbal.

Pravda, v niektorých mestách sa ešte zachovali atletické atribúty. Napríklad v Dubnici n/V, Košiciach, Novom Meste n/V a azda aj inde.

Ale to je žalostne málo pre rozvoj tohto olympijského, vo svete preferovaného športového odvetvia. Áno, je smutný pohľad na štadióny, na ktorých atletické dráhy zarastajú trávou.

Kedysi bolo „hej!“

Na starom štadióne Pri mlyne v Humennom bola antuková dráha s potrebnými parametrami – dĺžkou 400 metrov, doskočiskom aj betónovým kruhom.

Využívali ju miestni atléti, predovšetkým učitelia telocviku na tréningy žiakov, konali sa tu miestne i okresné športové hry mládeže.

Na novom futbalovom štadióne pri Chemlone boli pravidelne atletické športové súťaže pracujúcich chemickej fabriky, ale aj iných závodov a inštitúcií.

Bez dráh neboli ani ihriská pri stredných a základných školách, i keď rozmermi menšie. Ale slúžili.

Dnes si mládež i dospelí nemôžu vyberať. Najčastejšie sa na občasné tréningy a rekreačný beh najviac využíva predovšetkým dráha pri ihrisku ZŠ Dargovských hrdinov. A atlétom slúži aj malá tartanová dráha pri ZŠ Jana Švermu.

Nad vodou ju držia zanietení

Napriek tomu ľahká atletika v Humennom žije, ba čo povedať, ona nám nosí medaily a úspechy za celé priehrštia. Vďaka pár zanieteným jedincom, ktorí akoby varili z vody chutnú polievku.

Jedným z nepoddajných obetavcov je mladý učiteľ na ZŠ Hrnčiarska Marek Lučka. Bývalý ľahký atlét hľadá talenty predovšetkým medzi najmladšími a medzi žiakmi. A darí sa mu.

Tých, ktorí majú nadanie pre ľahkú atletiku, berie do krúžku a usilovnejších zapája v rámci pôsobenia 1. Atletického klubu, ktorý pre tento účel založil, do rôznych súťaží. A právom zbiera ovocie svojej práce.

Ako odmena štart v Bratislave

V novembri roku 2012 sa v Bratislave konali preteky s príznačným názvom Zo školských lavíc do atletickej haly Elán.

Pod strechou bratislavského športoviska sa predstavilo až 572 mladých adeptov atletiky z 80 slovenských škôl. V takejto silnej konkurencii sa v jedinej slovenskej atletickej hale s medzinárodnými parametrami nestratili ani žiaci, ktorí do Bratislavy merali cestu až z Humenného, Prešova, Svitu alebo Popradu.

Typickým znakom východniarskych výprav bol fakt, že vedúci skupín zo školských zariadení z tohto regiónu zdieľajú na svojom pôsobisku súčasne tri funkcie. Sú učiteľmi, trénermi atletiky i vedúcimi školského športového strediska alebo atletického klubu.

Humenčanovi Marekovi Lučkovi zostalo v zbernom autobuse iba deväť voľných miest pre malých atlétov. Zo Svitu, Popradu a Prešova mali po 13 žiakov svojej základnej školy.

Pre portál Beháme.sk vtedy povedal: „Pre tých deväť detí, ktoré som mohol zobrať na preteky, je to veľký sviatok. Päťsto kilometrov je predsa päťsto kilometrov. Autobus od nás odchádzal po polnoci, deti, ktoré sme z nášho atletického krúžku vybrali, doma tri hodiny spali, potom spali aj v autobuse a do Bratislavy sme prišli v pohode. Na preteky sa veľmi tešili a aj boli úspešné. Chlapci vyhrali štafetu a nestratili sa ani v súťažiach šprintérov. Preteky i celkovú atmosféru v hale si užívali naplno. Bolo na nich vidieť, že možnosť štartovať v Bratislave zobrali ako odmenu. Z pobytu v hlavnom meste mali veľkú radosť.“