Kraslice zdobí Humenčanka už takmer štyri desaťročia

Humenčanka Marta Zobinová maľuje kraslice už roky. Ich čaru prepadla ešte v detstve vďaka babičke a susedám.

Módne vlny ju nechávajú chladnou, venuje sa tradičnej technike zdobenia. V nej dosiahla filigránsku dokonalosť.

HUMENNÉ. Marta Zobinová, rodáčka z Rokytova pri Humennom, podľahla záľube v maľovaní a láske k ľudovým tradíciám ešte v detstve.

Vďaka babičke a susedom sa začala živo zaujímať o maľovanie vajíčok vtedy jednoduchou technikou. Bolo to namáčanie v odvare z cibuľových šupiek a neskôr vo vode s krepovým papierom.

Dlho „obkukávala“ túto techniku, až sa napokon ako sedemnásťročná rozhodla vyskúšať ju sama. Maľovanie ju zobralo, ako sa hovorí „všetkými desiatimi“.

Tradične začínala vždy niekoľko týždňov pred veľkonočnými sviatkami. Je pravda, že nie vždy sa jej darilo podľa predstáv, nie vždy bol materiál kvalitný. Ale napokon aj akýkoľvek nepodarok si v zbierke našiel svoje miesto.

Ostala verná jednej technike

Pani Marta sa však vždy držala zásady trpezlivosť ruže prináša. Dočkala sa, že rokmi sa jej technika zdokonaľovala až sa napokon stala majstrovskou rutinou. Do módy prišli techniky ako voskovanie či batikovanie, ale aj napriek nutkaniu zostala verná len technike svojho regiónu.

Neodradilo ju ani to, že nastúpila nová technika, vŕtanie, a rôzne ďalšie staršie klasické techniky sa postupne stávali minulosťou. „Koľkokrát sme sa už vracali k dobrým veciam z minulosti,“ hovorí krasličiarka. „Obdivuhodný a chvályhodný je každý dobrý nápad, keď v ňom nájdeme krásu a pôvab. Obdivujem a vysoko si vážim každú ručnú prácu, pretože si vyžaduje čas, námahu a trpezlivosť,“ dodáva.

Maľovaniu kraslíc venovala za 38 rokov tisícky hodín a jej rukami prešli tisíce vajíčok. Jej kraslice s rozkotúľali široko– ďaleko nielen po Slovensku, ale aj za jeho hranice. Radosť z nich má nielen široká rodina, ale aj priatelia.

Pani Martu mrzí len jedno: že svoje skúsenosti nemá komu odovzdať, lebo mladí, až na malé výnimky, nemajú o túto tvorivú prácu záujem.