Humenskí stredoškoláci a červenokrižiaci dali hlavy dokopy a vymysleli spôsob, ako podporiť darcovstvo krvi aj mimo času celoslovensky vyhlásených kampaní. Tak vznikla Študentská štafeta pomoci.
HUMENNÉ. Vo štvrtok ako prví zobrali do ruky štafetový kolík v podobe kvapky krvi žiaci Strednej odbornej školy technickej, kde nápad vznikol a začal sa napĺňať. 13 mladých ľudí a jedna pedagogička prišli na transfúzku, aby doplnili zásoby krvi pre tých, čo ju v najbližších dňoch budú potrebovať.
„So stredoškolákmi máme dlhodobo veľmi dobrú spoluprácu, toto je taká nová forma, boli by sme veľmi radi, ak by sa nám týmto spôsobom podarilo osloviť aj väčšie firmy, organizácie, úradníkov. Ak by mal niekto chuť chytiť ju do ruky a ísť s ňou urobiť niečo dobré pre ľudí, bolo by to to najúžasnejšie zadosťučinenie pre ľudí, ktorí stáli pri jej zrode. Na tej lokálnej úrovni by to bol ten najväčší dar,“ povedala Silvia Knapiková, riaditeľka Územného spolku Slovenského Červeného kríža v Humennom.
Presvedčiť ich nebol problém
Medzi žiakmi tejto školy je tradícia darovania krvi pomerne dobre udomácnená. Pravidelne sa zúčastňujú aj Valentínskej kvapky, ale tentokrát ich výzva chytila za srdce akosi viac.
„Našou myšlienkou bolo, že kto môže, nech pomôže a podarilo sa,“ hovorí Dominika Jakubová, tretiačka a predsedníčka Žiackej školskej rady na Strednej odbornej škole technickej.
Štafetový kolík navrhli sami
Drevený kolík navrhli a vyrobili práve šikovní stredoškoláci. Každá zapojená škola na neho postupne bude pripínať stužky.
V každom roku by mala štafeta pomoci obehnúť minimálne všetky humenské stredné školy, ale autori myšlienky sa nebránia ani tomu, aby vycestovala za hranice mesta.
„My sme urobili prvý krok, ostatné je už na ľuďoch. Ak by z toho vznikla dlhoročná a možno i nadregionálna tradícia, bolo by to len pre dobro veci. Pomohlo by to nám všetkým,“ zhodujú sa žiaci i riaditeľka Územného spolku Slovenského Červeného kríža v Humennom.
Darovať je normálne
Štvrták Jakub Kuľha nie je prvodarca, krv daroval už pred šiestimi mesiaci. Vtedy prišiel sám, jeho otec aj brat sú dobrovoľnými darcami, už majú aj plakety a Jakub je rozhodnutý kráčať v ich šľapajach.
Spolužiačka Michaela Barlašová je na tom rovnako. Svoj prvý odber absolvovala päť dní po osemnástych narodeninách. Túži sa stať lekárkou a darovať krv jej príde ako celkom prirodzený počin zdravého človeka.
„Veď nás to nič nestojí, tak neviem, prečo by sme to nemali robiť. Takým málom docielime obrovský efekt. Nie je o čom premýšľať. A z našej školy chodieva veľa žiakov pravidelne, tak sme sa len teraz dali dokopy a prišli spolu.“
Ak nie dnes, tak zajtra
„Kedysi ako študentka som darovala krv, potom som dlho nemohla byť darkyňou a dnes, po tridsiatich rokoch to hádam vyjde. Už som to skúsila pred rokom, lebo syn je darca, ale ešte to nebolo v poriadku, krv mi nezobrali. Dnes by to už mohlo byť o.k.,“ hovorí učiteľka Anna Holodová.
Žiaci ju namotivovali a tak dnes prišla nielen ako pedagogický dozor, ale do štafety sa plánovala j aktívne zapojiť tou svojou kvapkou.
Menej spokojná s úvodným pohovorom bola Nikoleta Danková. Jej plány zmaril fakt, že jej telesná váha nedosiahla 50 kilogramov.
Mladá žena tvrdí, že len čo sa ručička na váhe posunie smerom nahor, znova to príde skúsiť. Zároveň priznáva, že pár spolužiakov, ktorí dnes mohli prísť, zostali radšej v laviciach.
„Myslím si, že sa len báli, ale naozaj nemali čoho. Je to tu veľmi príjemné,“ povedala.
Výzva pre ďalšiu školu
Vo štvrtok so Študentskou štafetou pomoci vyštartovali trinásti budúci technici. Dôležité ale je, aby ju na trati mali komu odovzdať. Je tu nový mesiac a s ním aj nová výzva stredoškolákov.
Kto bude ďalší? Dominika verejne vyzvala svojich rovesníkov, aby podporili túto myšlienku a posunuli ju ďalej.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
