Humenné bolo prvým majstrom Slovenska v ženskom futsale

Žilina prelomila hegemóniu Slovana Bratislava v ženskom futbale, teraz je na tróne klub z Nových Zámkov. Medzi prvoligové stálice sa radí aj spomínaná Žilina a dlho medzi najlepšími figuroval aj dnes druholigový ŠK Štich Humenné.

HUMENNÉ. Ženský futbal v rámci samostatnej Slovenskej republiky sa súťažne hrá už takmer štvrťstoročie. Za tú dobu výrazne pokročil, najskôr sa mu najviac darilo v Bratislave, hlavne vďaka konsolidovanému klubu Slovan, neskôr sa hlavnému mestu začali vyrovnávať aj tímy z provinčných miest, teraz je na tróne klub z Nových Zámkov. Medzi prvoligové stálice sa radí aj VIX Žilina a dlho medzi najlepšími figuroval aj ŠK Štich Humenné (dnes hrá východnú 2. ligu).

Tak v Žiline, ako aj v Humennom žije tento šport iba vďaka nesmiernej húževnatosti, ochote obetovať svoj voľný čas, energiu a finančné prostriedky a vnútornej potrebe organizátorsky sa angažovať v prospech užitočnej záležitosti vždy iba jedného človeka. Predovšetkým jedného človeka. V Žiline je ním Ladislav Németh, v Humennom Imrich Štefan.

Stretávajú sa často, naposledy na treťom turnaji 1. futsalovej ligy žien v Humennom predchádzajúcu nedeľu. Pohovorili sme si s nimi.

Ženský futbal držia pri živote obetaví ľudia

Pri mužskom futbale sú celé tímy manažérov a obslužného personálu. Pri ženskom zvyčajne jeden alebo dvaja ľudia. Prečo je to tak?

Németh: Najskôr preto, že ženský futbal sa u nás ešte nedoceňuje, že je pre mnohých iba okrajovou záležitosťou, čo je veľká chyba páchaná na tomto športe, ktorému by sa mohlo venovať omnoho viac mladých ľudí.

Štefan: V našich končinách ešte v mnohých prípadoch pretrvávajú predsudky, že žena má mať miesto v kuchyni a pri deťoch, nie kopať do lopty. Žiaľ, tak zmýšľajú aj mnohí muži, mnohí funkcionári, tí, čo by mohli pomôcť rozvoju tohto pekného športu.

Ako ste vôbec prišli na myšlienku, že aj ženy by mohli hrať futbal?

Németh: Po skončení futbalovej kariéry som funkcionárčil v žilinskom mužskom futbale. Keď som prichádzal domov, medzi bytovkami pobehovali dievčatá, ktoré hrali futbal. Neraz som sa pri nich pristavil a pozoroval ich. Po nejakom čase sa ma opýtali, či by nemohli hrať futbal súťažne. Tak som sa ich ujal ako tréner, vedúci mužstva a klubový funkcionár v jednej osobe. V ročníku 1989/2000 som ich prihlásil do 1. ligy, odvtedy v nej hrávame bez prestania.

Štefan: V Humennom sa hrával ženský futbal už v 70. rokoch, neskôr stagnoval i zanikol. Mňa oslovili dievčatá začiatkom nového storočia. Neváhal som a tiež som sa ich ujal. Do ligy sme vstúpili o jedenásť rokov neskôr po Žiline.

Dva kluby, ktoré zosadili Bratislavu z trónu

Keď sme pri tom, boli iste aj úspechy.

Németh: Po desiatich rokoch pôsobenia v 1. lige sme sa dočkali titulu majsteriek Slovenska, inými slovami sme zosadili z trónu Slovan Bratislava. Ba čo viac, práve po sezóne 1999/2000 sa prvýkrát v histórii usporadúval ženský Európsky pohár majstrov. Prihlásili sme sa, hrali sme s Holanďankami, Grékyňami a Ruskami v skupine, skončili poslední, ale nikto nám už nevezme, že sme zo Slovenska hrali ako prví európsku pohárovú súťaž.

Štefan: Aj my sme mali v lige popredné umiestnenia, napríklad 3. miesto v 1. lige žien a žiačky sa v sezóne 2009/2010 dokonca v nezabudnuteľnom finále v Cinobani s víťazom západnej skupiny Slovanom Bratislava stali po výhre 1:0 a výbornej hre majsterkami Slovenska.

Preskočme na futsal. Kedy ste sa so svojimi zverenkami začali zaujímať aj o halové súťaže?

Štefan: Zúčastňovali sme sa aj predtým turnajov v halovom futbale (hralo sa s futbalovou loptou), ale keď sa začal rozmáhať futsal, dali sme dievčatám priestor aj na tomto poli. Len úchytkom spomeniem, že naše žiačky vyhrali už v roku 2010 halový Junior Cup v Žiline, ženy sa umiestnili ako druhé v januári 2011 v Selciach – Badíne na majstrovstvách Slovenska. Ale najväčším úspechom sa môžeme pochváliť na nultom (prípravnom) ročníku majstrovstiev Slovenska vo futsale s názvom Lady Cup 19. februára 2011 v Bratislave. Organizátori si uvedomili, že východ nemá zastúpenie (nikto sa neprihlásil), preto ponúkli možnosť štartovať nám. Ženské družstvo sa nám napochytro nepodarilo dať dokopy, preto sme vyslali naše žiačky. Čo tie tam predviedli kvalitným súperom z Bratislavy, Trnavy a iných klubov, zostane navždy zapísané zlatými písmenami v kronike ŠK Štich. Turnaj po výborných výkonoch vyhrali a stali sa prvými majsterkami Slovenska vo futsale.

Németh: Nepoviem nič nové, futsal mal v Žiline i inde na Slovensku svojich odporcov. Hrali ho predovšetkým futbalisti, preto funkcionári a tréneri tvrdili, že sa hráči alebo hráčky môžu zraniť. Ja som sám ako bývalý aktívny futbalista rád hrával halový futbal a pozdejšie aj futsal, preto som dievčatám futbalistkám nielen nebránil hrať pod strechou, ale dokonca pre ne organizoval miestne turnaje. Postupne sme hrali aj v iných mestách na Slovensku, v Poľsku a Čechách.

Najprv bola reprezentácia, až potom ligová súťaž

Imrich Štefan spomenul nultý ročník majstrovstiev Slovenska vo futsale ešte z roku 2011. Mal formát turnaja, ale neuvažovali ste už vtedy s organizovaním dlhodobejšej ligovej súťaže?

Németh: Uvažovali, ale kluby na ponuky nereagovali alebo sa vyhovárali. Všetko urýchlila až náhodná záležitosť.

Bolo tou náhodnou záležitosťou pozvanie reprezentácie zahrať si priateľské stretnutia s Českou republikou v rámci turnaja V 4 v Ostrave?

Németh: Práve to. Napochytro sme nominovali reprezentačný výber, ustanovili trénera Patrika Beera z Košíc. Keďže som mal lepší prehľad o hráčkach, stal som sa jeho asistentom. Po krátkom sústredení v Žiline sme najprv s Češkami prehrali 2:4, v odvete už vyhrali 4:2. Bola to naša prvá výhra v histórii ženskej futsalovej reprezentácie a to vo štvrtom medzištátnom stretnutí.

Bolo treba uvažovať o ligovej futsalovej súťaži, ako najlepšieho základu pre skvalitnenie reprezentácie.

Štefan: Pri stretnutiach sme vedúci mužstiev túto myšlienku živili už dávnejšie. Ale keď sa bolo treba rozhodnúť, väčšina cúvla.

Németh: Presne tak. Pre túto sezónu som dospel k rozhodnému názoru, že ligu treba urobiť. Prihlásilo sa päť družstiev, Selce majú ženské družstvo i juniorky, ktoré hrajú za Banskú Bystricu. Organizáciu sme stanovili na turnaje, v každom si všetky tímy zahrajú po tri zápasy. Vždy sa hra inde. Je to aj veľmi ekonomické riešenie.

Myjava smeruje k prvému majstrovskému titulu

Bude teda spolu päť turnajov?

Németh: Ešte bude turnaj v Košiciach a namiesto Seliec, kde nemajú vhodnú telocvičňu, záverečný turnaj bude rovnako ako prvý v Žiline. Tam vyhlásime prvoligového majstra Slovenska v prvom ročníku dlhodobej súťaže.

Vyzerá to tak, že to bude Myjava.

Štefan: Má naozaj k tomu blízko, ale tabuľku vedie úplne zaslúžene. V svojom strede má výborné hráčky, technicky vyspelé, ako kolektív si na palubovke veľmi dobre rozumejú. Teraz v Humennom prehrali s Košičankami, ktoré sa zlepšujú z turnaja na turnaj. Tie však už majú na Myjavu veľkú stratu.

Németh: Myjava je herne najlepšia, má náskok, preto ani nie je predpoklad, že v zostávajúcich šiestich stretnutiach nezíska potrebných desať bodov, aby bola dekorovaná ako prvý majster Slovenska v ženskom futsale.

Akou cestou sa bude 1. liga uberať v budúcnosti?

Németh: Myslím si, že úvodný ročník dovedieme do zdarného konca. Je to teda dobrý základ pre budúcnosť ženskej futsalovej ligy. Tešíme sa, že už sa nám ozývajú ďalšie kluby so záujmom o štart v novom ročníku. Ak ich bude aspoň desať, rozdelíme súťaž na východnú a západnú skupinu a budeme postupovať rovnako ako teraz. O majstra si zahrajú najlepšie tímy z oboch skupín, ale to je ešte len v teoretickej rovine. Múdrejší budeme až v jeseni.