Už je to tu zas. Dookola rovnaká pesnička.
Fňukáme, plačeme, vyzývame. A potom, keď príde na lámanie chleba, neurobíme vôbec nič. Voľby klopú na dvere. Nevšimnúť si to jednoducho nejde.
Tí najlepší, najsprávnejší, najpovolanejší, najcharakternejší adepti na poslaneckú stoličku, a tým pádom na riadenie tohto štátu, na nás vyskakujú z každej strany. Krúžkuj, hlasuj, voľ! Ak nie si vôl, vyberieš dobre, zvolíš mňa!
Zapneš telku, otvoríš noviny, klikneš niekde v počítači, ideš autom, odomkneš poštovú schránku alebo len vojdeš do vchodu svojej bytovky. Sú všade, niekedy aj po dvakrát.
Jeden v Humennom kedysi vyskakoval aj z chladničky, keď bol na paštétach, ale to boli iné voľby.
K tomu nejaké nevinné spoločenské stretnutie, ktoré na prvý pohľad vyzerá ako úplná banalita a zrazu sa to zvrtne. A sme znova tam, kde sme boli.
Každý robí, čo vie a môže, respektíve, na čo mu peniaze stačia a čo chrbtová kosť dovolí.
Niekto sa spolieha na to, že ľudia ocenia, čo už pre túto spoločnosť urobil, iný nasľubuje toľko, že sa sám nestačí čudovať, čoho je to vlastne schopný. A ty volič, veď nie si vôl, vyber si! A najradšej správne.
Uver tomu, čo tvoje oči vidia a počujú, alebo sa spoľahni na to, čo by raz mohli vidieť. Pozri sa do svojej peňaženky, na účet, na svoje deti, keď pokojne spia, pretože veria, že sú v bezpečí. Majú predsa rodičov, ktorí to za nich všetko zariadia, rozhodnú.
A ty maj hlavu v smútku, že čo teraz? Toho, alebo tamtých? Onoho, alebo hentých? Za svet sa nevieš rozhodnúť a za Boha odhodlať urobiť krúžok na ten správny hárok, veď ich dostaneš toľko.
Ale čas sa kráti! Prieskumy ukazujú aspoň smer (netvrdím, že ten správny), ktorým by sa to mohlo uberať. Ibaže čo prieskum, to iný výsledok. Ak nie si vôl, čo raz teľaťom bol, rozhodneš sa správne!
Ale!!! Komu dať hlas? Tým, čo si kupujú našich rodičov? Tým, ktorí sľubujú lepší život nám? Alebo tým, čo sú zárukou lepšej budúcnosti našich detí? Presne tých, čo teraz tíško snívajú svoj sen a spoliehajú sa na zdravý úsudok svojich rodičov?
Máme to veru ťažké. Zvíťazí rozum alebo cit? Reálne argumenty, alebo úplne iracionálne myslenie? Zvíťazí pravda alebo lož? Úprimnosť, alebo faloš na sto honov?
Dôležité je, aby zvíťazil hlas ľudu! Väčšinový! Rozhodujúci aj naozaj, nielen vo volebných štatistikách.
Čítame, sledujeme, lajkujeme, zdieľame, nadávame, lamentujeme, pohoršujeme sa. Fňukáme, plačeme, vyzývame.
A potom, keď príde na lámanie chleba, neurobíme vôbec nič. Prečo? Lebo si povieme, že je pekný deň a záhrada volá, alebo že náš hlas predsa aj tak nič nezmôže.
Blbosť! Kravina! A my to v podvedomí všetci vieme. Veď nie sme voly, čo nevedia voliť!
Sme občania, svojprávni, s vlastným názorom a určite aj desiatimi minútami voľného času, ktorý môže v konečnom dôsledku mať nepredstaviteľné následky.
Ak nie si vôl, voľ! Aby si sa raz pred svojimi potomkami nemusel hanbiť, že niekto v Austrálii si dal toľko námahy, aby si vybavil, že môže voliť poštou a ty si ani nezdvihol zadok z gauča a nedošiel do volebnej miestnosti.
Potom nenadávaj, nelamentuj, nepohoršuj sa. Nefňukaj, neplač, nevyzývaj.
Lebo, keď prišlo na lámanie chleba, neurobil si vôbec nič. Jednoducho a stručne. Veď predsa nie si vôl, tak voľ!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
