Azylanti z Iraku vymenili priestory záchytného tábora za učebne. Do lavíc štátneho gymnázia si sadli na tri týždne. Intenzívne sa učia slovenčinu. Humenské reálie spoznajú priamo v teréne.
HUMENNÉ. Skupina 149 kresťanov z Iraku, ktorí sú od vlaňajšieho decembra v záchytnom tábore, už má azyl.
Dostali ho z humanitných dôvodov. Dvojročný integračný proces odštartovala tento pondelok intenzívna výučba slovenčiny a slovenských reálií.
Dospelí členovia skupiny vymenili priestory záchytného tábora za jazykové učebne na Gymnáziu arm. gen. Ludvíka Svobodu.
Ponuku Centra ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského, ktoré pre azylantov pripravilo špeciálny vzdelávací program, vedenie gymnázia uvítalo.
„Máme vhodné priestory, jazykové učebne sú vybavené audio-vizuálnou technikou. Personálne ide o kvalifikovaných učiteľov slovenčiny, dejepisu a zemepisu,“ hovorí riaditeľ Ivan Pajtaš.
Pôjdu aj do terénu
Azylanti strávia v školských laviciach tri týždne, denne po šesť hodín. Prázdninový týždeň umožňuje vyučovať predpoludním.
„Ďalšie dva týždne budeme vyučovať popoludní. Šesťdesiat vyučovacích hodín je určených na slovenčinu, tridsať na reálie,“ dodáva.
Tie by mali presídlenci spoznávať priamo v uliciach mesta. Navštívia kaštieľ, múzeum, skanzen, zájdu do obchodov, reštaurácií.
„Radi by sme zašli aj do Múzea moderného umenia Andyho Warhola do Medzilaboriec. Plánujeme zabezpečiť na hodinách ukážky z folklóru, priviesť hudobníka, naučiť ich slovenskú ľudovú pieseň, oboznámiť ich so zvykmi a tradíciami,“ vyratúva riaditeľ Pajtaš.
Sú snaživí
Koordinátorkou vzdelávacích aktivít je učiteľka Veronika Čornaničová. Netradičných žiakov, ktorých vyučuje slovenčinu v desaťčlenných skupinách, chváli.
„Ide im to veľmi dobre. Rýchlo si zvykli na slovenskú abecedu. Výslovnosť je celkom pekná. Sú snaživí. Zaujíma ich hlavne základná komunikácia, ktorú by využili za bránami azylového domu,“ hovorí.
Päťdesiattriročný Michael Eduard zastupuje irackú komunitu. V lavici sedí s manželkou, vo vedľajšej učebni sa učia jeho dcéra a syn.
„Milujeme slovenčinu. Učí sa nám ľahko. Máme šikovnú učiteľku, po celý čas s nami rozpráva len po slovensky. Snažíme sa porozumieť a čo najviac sa naučiť,“ hovorí.
Zdôrazňuje, že naučené im uľahčí komunikáciu s ľuďmi. „Snažíme sa to využiť v reálnom živote. Spočiatku to bolo ťažšie, ale ide to,“ dodáva.
Kedy sa azylanti presťahujú do nových domovov v Nitrianskom kraji, zatiaľ nie je známe.
Foto k článku: Jana Otriová
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín