V Humennom je to jednoducho tak. Ľudia už dávno neťahajú za jedno lano, kastujú sa na našich, vašich... a novinárov.
Naši sú najlepší, najneomylnejší, najmorálnejší. Vašim sa nič neodpúšťa, ich názor neprijíma, argumenty nepočúvajú, ale sú to potenciálni voliči, takže sem-tam si nejaký rešpekt vybojujú.
A novinári? Ani naši, ani vaši. Majú len svoju tvár, meno a svedomie. Chíľmi sa zdá, že práve oni sú najväšou boľačkou tejto spoločnosti, lebo okrem toho, že majú oči, uši a ústa, majú aj mozog. Naši ich statočne ignorujú, vaši sa na nich obracajú s nádejou, že im možno pomôžu.
Nedávno sa jedna opozičná poslankyňa vyjadrila, že práca poslanca v opozícii je veľmi ťažká, k informáciám sa dostáva len komplikovane a na poslednú chvíľu. Hovorila mi z duša, naozaj z duše. Akoby hovorila aj za nás.
Pred pár dňami som sa zúčastnila stretnutia nespokojných s fungovaním, či dnes skôr nefungovaním zimného štadióna. Bolo v salóniku jednej z miestnych krčiem.
No a čo? Ja nemám problém ísť medzi ľudí, konfrontovať sa s ich názormi, ak výsledkom sú rozumné návrhy a konkrétne postupy.
Ak chcem vedieť, kde sa čo deje a hovorí, idem tam sama a neposielam za seba nohsledov a špehov s dikrafónmi a kamerami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
