Situácia okolo humenského zimného štadióna vyvolala nielen búrlivú diskusiu v spoločnosti, ale zmobilizovala ľudí. Stretli sa a dohodli, že je čas prejaviť občiansku nespokojnosť. Žiadajú nielen vrátenie štadióna mestu, ale aj vyvodenie zodpovednosti za súčasný stav.
HUMENNÉ. Krasokorčuliarsky klub Krasow v Humennom funguje už 16 rokov. V tejto sezóne na zimnom štadióne štyrikrát do týždňa trénuje 12 detí vo veku 3 až 11 rokov.
Na dva tréningy chodievajú ráno o šiestej, ešte pred školou. Aj oni majú už niekoľko dní neplánovanú prestávku.
Nielen prvoligisti, ale aj deti a mládež sa museli vzdať tréningov na ľade kvôli havarijnému stavu zimného štadióna a jeho následnému zatvoreniu. Škrt cez rozpočet to urobilo aj skupine krasokorčuliarov. Zatiaľ nikto nevie s určitosťou povedať ako dlho to potrvá.
Doplatia na to aj deti
"My inde trénovať nemôžeme. Potrebujeme ľad ako soľ. A teraz, uprostred sezóny, kedy sú súťaže, je to pre deti veľmi nepríjemné," zhodujú sa dospeláci, ktorým leží osud malých športovcov na srdci.
"Mňa ako rodiča by v podstate nemalo zaujímať akým spôsobom sa mestu podarilo dostať štadión do havarijného stavu. My chceme korčuľovať a nie riešiť politiku a biznis. Ja nevyleziem na strechu, aby som ju opravila. Nekúpim novú rolbu. My sa musíme sústrediť na motivovanie detí, cvičenie, trénovanie a zarábanie peňazí, aby bolo za čo trénovať," hovorí nespokojná mama krasokorčuliarky.
Aj preto zvolali stretnutie, na ktorom otvorili otázky ďalšieho fungovania nielen zimného štadióna, ale potom, čo sa začali ozývať ďalší nespokojní, aj iných športov v meste. Koncepciu ich rozvoja totiž už roky nemáme, pripravuje sa.
"Čo funguje, necháme zaniknúť. A čo má obdobie najväčšej slávy už dávno za sebou, podporujeme obrovskými investíciami," myslí si mladý muž sediaci v kúte.
"Štadión skončil, zatvorené do odvolania. Strecha tečie už dlhé mesiace, ale máme novú dlažbu. Úžasné! Zobrali nám radosť, nádej a chuť," hovorí mama ďalšej z malej športovkyne.
Ďalšia reaguje v internetovej diskusii: "Malé aj 4 a 5-ročné detičky museli vstávať pred piatou ráno, aby o pol šiestej začali suchým tréningom a o šiestej boli na ľade. Tréningy boli štyrikrát do týždňa, z toho dvakrát o 6 hodine. To je veľmi málo na krasokorčuľovanie.
V Košiciach sa trénuje sedemkrát do týždňa a sezóna sa nekončí v jari. My sme začali sezónu v októbri, lebo vtedy sme dostali rozpis a končíme ani nie v polovici januára. Tak mi niekto vysvetlite, ako máme dohnať iné mestá?"
Už to nie je len o štadióne
Všetci si, ale uvedomujú, že nejde iba o nich.
"Pred časom bojovali o záchranu volejbalu jeho fanúšikovia, dnes máme problém s ľadom, zajtra to môže byť kúpalisko, alebo ktokoľvek iný. Musíme to riešiť. Musíme prejaviť verejne svoju nespokojnosť, že nám to nie je jedno a rožkom sa opiť nedáme. Chceme byť partnerom samospráve, chceme, aby nás kompetentní počúvali a brali vážne. Takto to ďalej nejde. Šport ako taký má v tomto meste tradíciu. Je našou povinnosťou zachrániť to, čo budovali naši otcovia pre nás, aj pre naše deti," cítiť z prítomných odhodlanie.
Najradšej by diskutovali, vysvetľovali a boli vypočutí. Na dlhé vyjednávanie niet času. Ľad potrebujú teraz, čochvíľa je koniec sezóny. Potom prídu na rad ďalšie výzvy, ktoré sa predsavzali v záujme zachovania a rozvoja humenského športu plniť.
Pôjdu do ulíc
Najbližšie kroky sú jasné, medializovať ich zatiaľ nechcú. Cieľ je zrejmý, Zimný štadión v Humennom by sa mal vrátiť do správy mesta. V žiadnom prípade, ale nie bez vyvodenia zodpovednosti.
"Na vietor a dážď to už nikto neuhrá. Boli sme tam každý deň, vieme, že problémy sa vliekli už dlho a niekto za to musí niesť zodpovednosť," vyhlasujú odhodlane.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
