HUMENNÉ. Osud ich zavial ďaleko od domova, na ceste späť občas svieti červená.
Nie pre každého boli najkrajšie sviatky v roku aj príležitosťou sadnúť si za spoločný stôl s najbližšími.
Mnohí si aj na oslavu príchodu Nového roka štrngali šampanským tisícky kilometrov od Slovenska.
Viktória : Šťastná s otcom
Viktória sa po dvoch rokoch konečne stretla s otcom, Miriam bola sama, ale neberie to tragicky, veď je to len chvíľa, Barbara mala 31. decembra konečne voľno, na poslednú chvíľu si rozmyslela oslavy v hoteli, ktorý počas Silvestra zachvátil obrovský požiar, Galinu jedny Vianoce ešte čakajú, rusínske.
Tridsaťročná Viktória Šmajdová z Vyšnej Sitnice žije už dva roky v americkom New Jersey. Bývalá tanečnica FS Chemlon si pracovne odkrútila aj 7 rokov na Cypre a niekoľko mesiacov v Írsku. Nech bola kdekoľvek, vždy sa na Vianoce vracala domov.
K mame a otcovi do dedinky 25 kilometrov od Humenného. Iba dvakrát sa stalo, že rodina pri sviatočnom stole nesedela spolu. V tomto roku to však bolelo menej. Za Viktóriou do Ameriky cestoval dva dni pred Vianocami otec Jozef a prežili ich tak v jej novom dočasnom domove a pre neho cudzom svete, ale celkom tradične, po slovensky.
"Všade naokolo žijú Slováci. Nebol to problém. Cítil som sa skoro ako doma. Na stole bola hríbová mačanka, kapustnica, ryba so šalátom, bobaľky a samozrejme cesnak a oblátky s medom," hovorí Jozef.
Aj keď sa mu "do sveta" veľmi nechcelo, teraz je rád, že počúvol hlas srdca, ktoré ho ťahalo za dcérou a dnes neľutuje ani minútu z tohto veľkého výletu za veľkú mláku.
Silvester sa rovnako niesol v slovenskom duchu. Oslávili ho v spoločnosti, na stretnutí Slovákov, ktoré každoročne organizuje tiež Humenčanka.
"Mám tu veľmi dobrú prácu, veľa priateľov, som tu naozaj veľmi spokojná. Len tá rodina je priďaleko a bez nej je všetko o trochu ťažšie. Lebo nech je človek kdekoľvek a nech je akokoľvek v pohode, občas prídu chvíle, ktoré chceme zdieľať s najbližšími. Čo to vyriešili technológie, ale rodičovské objatie nič nenahradí. Tak sa teraz aspoň teším, že sa mi tu podarilo dostať tatka, dlho som ho presviedčala, trochu sa bál lietania a už sa neviem dočkať, kedy príde aj mamka," vyznáva sa Viťka, ktorá ešte netuší, aké a kde budú jej ďalšie Vianoce.
V kúte má totiž zapadnuté prachom svoje túlavé topánky a chystá sa ich oprášiť. Ďalším cieľom by mala byť Florida.
Viktória a Jozef Šmajdovci. Foto: súkromný archív
Miriam: Sama, ale v pohode
Rodina 39 ročnej Humenčanky Miriam žije život, ako tisícky ďaších nielen v tomto regióne. Dva týždne doma, dva v Rakúsku. Mama pracuje ako opatrovateľka, doma sa bez nej musia zaobísť.
"Samozrejme, že by som bola radšej doma, ale v podstate mi nevadí, že po prvýkrát v živote nebudem na Silvestra so svojim synom a priateľom. Neprikladám tomuto dňu väčší význam ako v skutočnosti pre mňa má. Je to len ďalší deň v roku a vôbec mi to nepríde zvláštne, keď o polnoci už budem dávno spať. Dnes totiž robím to, na čo sa dohodnem s pani, o ktorú sa starám. Žiaden sólo program nehrozí," hovorí Miriam a dodáva, že oveľa dôležitejšie boli pre ňu uplynulé Vianoce.
Tie majú svoj zmysel, hĺbku a význam, byť počas nich mimo domu by bolo ťažké a smutné zároveň. Našťastie jej pracovné povinnosi dovolili prežiť ich so svojimi najbližšími, takže je všetko ako má byť.
Boli to prvé Vianoce v novom zamestnaní, či bude mať toľko šťastia aj o rok, zatiaľ netuší, ale už vie, že nech to výjde akokoľvek, bude sa musieť prispôsobiť.
Sviatky sú síce o duchovnom prežívaní, ale je super, keď nemáte ani materiálnu núdzu a je za čo nakúpiť jedlo na stôl a darčeky pre svojich milovaných, práca je teda momentálne prioritou.
Barbara: Tentokrát nie v lietadle
Barbara Kováčová už takmer 4 roky žije v Dubaji, kde pracuje ako letuška. Za ten čas sa jej len raz podarilo byť na sviatky doma v kruhu rodiny.
"Môžeme si síce skôsiť požiadať o dovolenku na Vianoce, ale pri toľkom počte letušiek to veľké šťastie, aby ste ju dostali," hovorí Barbara, ktorá mala v roku 2015 len 4 dni voľna, takže cestovať na východ Slovenska bolo nepredstaviteľné.
Sviatky tak strávila na Malte s priateľom a jeho rodinou.
"Pre mňa je dosť ťažké, ak nemôžem byť na Vianoce u nás doma v Humennom s rodinou, lebo odjakživa ich u nás sprevádzala špeciálna atmosféra. Už niekoľko dní pred Vianocami moja mamka pečie 12 druhov koláčikov, pre celú rodinu a priateľov. Tie vône sú niečo, čo mi zostane navždy v spomienkach. Tiež sme spolu vždy zdobili celý byt, k tomu vianočné melódie, take zvláštne vianočne čaro vo vzduchu," spomína s láskou mladá žena.
Precestovala už skoro celý svet a mala možnosť spoznať rôzne zvyky v iných krajinách. Tie slovenské považuje za najkrajšie.
"Hlavne v Dubaji pociťujete tieto sviatky úplne inak, keďže ako arabská krajina oficiálne neoslavujú Vianoce. No, keďže vačšina ľudí, ktorá tu žije, je z iných krajin, nie je problém nájsť tu vianočné stromčeky a ozdoby. K tomu ešte aj počasie, okolo 24 stupňov vytvára inú atmosféru. Mne sa Vianoce budu stále spájať so zimným chladným počasím, keď ste zababušení od hlavy po päty," hovorí.
Aj napriek tomu, že vačšinu decembra je mimo Dubaja, vždy si urobí vianočnú výzdobu a ak aj nie 24., tak okolo toho dátumu pripraví aj našu typickú slovenskú štedrú večeru pre priateľa a ak sa pošťaští, aj pre priateľov.
"Viem, že ak aj v budúcnosti nebudem žiť na Slovensku, chcem si udržat naše krásne slovenské vianočné zvyky a aj atmosferu, všetko čo ma od malička naučili s toľkou láskou moji úžasní rodičia," zdôrazňuje.
Baška mala tentokrát po prvýkrát voľno na Silvestra a veľmi sa na to tesila. V Dubaji je oslava nového roku veľké divadlo, očakávalo sa okolo 175 000 návštevníkov.
Všetko sa napokon skomplikovalo. Do poslednej chvíle nebolo isté, či bude ohňostroj, keďže vedľa najvyššej budovy sveta Burj Khalify, kde je hlavné miesto osláv, vznikol v jednom z najvýznamnejších hotelov obrovský požiar.
"S priateľom sme si skoro pred pár dňami kúpili lístky do tohto hotela na oslavy vítania Nového roka 2016, ale napokon sme zmenili plány, takže sme mali veľké šťastie," hovorí dnes úžs úsmevom Barbara.
Minulý rok odpočítavala nový rok v lietadle z Johanesburgu. Priateľ práve letel na opačný koniec sveta.
"Je síce pravda, že práve v takéto momenty sa letušky o to viac zblížia, snažíte sa aj v lietadle osláviť v rámci možností, ale predsa len to nie je ono. Ja mám ešte jednu tradíciu. Ak musím stráviť jeden z týchto sviatkov v lietadle, idem vždy do kokpitu v pilotom, kde sa pozeram na oblohu a spomeniem si na mojich starých rodičov a dedka, ktorí už medzi nami nie sú, lebo v tej nadmorskej výške som k nim tak blízko, ako nikto iný na zemi. Tak sa im vždy v duchu poďakujem za ich ochranu. Sviatky sú o to viac u mňa o duchovnej stránke. Všetko ma svoje plus a mínus, ale ako ma naučil môj ocko, vo všetkom zlom hľadaj to dobré a buď vďačný za všetko, lebo všetko ťa niekde posúva."
Barbara Kováčová. Foto: súkromný archív
Galina: Užije si ma každý
Návrhárka Galina Hnatičová pôsobí v Londýne, žije tam už 14 rokov a doteraz sa každé Vianoce vracala za rodinou do Medzilaboriec. Bola tam s najbližšími, ale bez priateľa.
"Tieto Vianoce boli iné, špeciálne. Zostala som v Londýne s priateľom a našim psíkom Lilinkou. Priebeh bol asi rovnaký ako doma, priateľ sa postaral o hlavný chod a ja o koláčiky, potom nasledovalo rozbaľovanie darčekov. Vianoce sú pre mňa hlavne o tom, že rodina je spolu, ale niekedy to bohužiaľ nevýjde," hovorí Galina a zároveň prezrádza svoj šibalský plán, ako o nič neprísť ani tentokrát.
"Vymyslela som to tak, že 5. januára letím na Slovensko a s našimi oslávim rusínske Vianoce, takže som potešila obe strany a každý má tak zo mňa aspoň trošku a v daný čas vlastne všetko."
Ideálny plán narušil len fakt, že si do rodiska nemôže zobrať svojho psíka, po dlhých papierovačkách snahu dostať ho nielen z krajiny, ale aj späť do nej, to napokon vzdala.
Medzilaborčanka samú seba nepovažuje za práve silvestrovský typ, prelom rokov aj napriek tomu prežila s partiou známych a nový rok začala svojsky, raňajkami v posteli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
