Takmer storočný betlehem v Topoľovke v Humenskom okrese je raritou. Postavičky Bohorodičky, malého Ježiška, pastierov, ale aj obyčajných dedinčanov vyrezali z dreva nožíkmi za svetla petrolejky mládenci z Mokrín. Tam sa usadili koncom predminulého storočia poľské a ukrajinské rodiny z rakúskej časti monarchie, ktoré v Topoľovke našli prácu a nový domov.
TOPOĽOVKA. Storočný betlehem je živý dodnes. Topoľovskí členovia folklórnej skupiny pod vedením Jána Michanča s ním prešli celé Slovensko. Zašli aj za hranice.
Koncom predminulého a začiatkom minulého storočia prišli do Topoľovky prisťahovalci z oblasti severovýchodne od našich terajších hraníc.
„Prišlo vtedy 40 rodín poľskej a ukrajinskej národnosti, rímsko i gréckokatolíci. Domorodé slovenské obyvateľstvo bolo rímskokatolíckeho vierovyznania,“ spomína vyše 83-ročný Ján Michančo, ktorého ukrajinskí predkovia sa tu tiež usadili.
Takmer storočné bábky. Vyrezali ich Topoľovčania – prisťahovalci. Foto k článku: Jana Otriová
Štedrosť v žičlivom koledovaní
Vzájomné zbližovanie sa kultúr nebolo vôbec jednoduché.
„Kultúra i zvyky boli odlišné. Ľudia sa inak obliekali, inak rozprávali, inak slávili sviatky. Keď bola svadba, ako sa bolo treba obliecť? Jeden družba mal valašku, iný korbáč. Rozdiely sa nedali prekonať zo dňa na deň. Prvá svadba medzi starousadlíkmi a prišelcami z Mokrín sa konala v 44. roku, teda až po vyše päťdesiatich rokoch,“ hovorí.
Prisťahovalci si pokúpili pozemky na blatistých Mokrinách, po ktorých sa v sychravých a daždivých časoch dalo chodiť len na chodúľoch.
V rodinnom i spoločenskom živote dôsledne dodržiavali zvyky svojich predkov, ale hľadali tiež spôsoby zblíženia sa s domácimi. Vianoce boli na to ideálnou príležitosťou.
„Štedrosť Vianoc sme nechápali v bohatstve darčekov. U nás sa darčeky pod stromček nedávali. Darčeky dostávali deti na Mikuláša. Poctivo sme ako deti dávali do obloka vyčistené čižmy a netrpezlivo čakali. Podstatné bolo, že sa starí i mladí snažili prežívať sviatky v dobročinnosti, vo vzájomnom zblížení, v žičlivom koledovaní, ktoré malo pre nás veľký význam. Veľmi sme si to vážili. Nemohla sa obísť ani jedna rodina,“ hovorí pán Michančo.
Bábky zobrazujú aj obyčajných ľudí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
