Pastierska hra, ktorú majú v repertoári folklórne skupiny v Čertižnom, Habure, Ňagove či Vydrani v Medzilaborskom okrese, má hlboké korene. V Amerike ju v roku 1917 zapísal Čertižňan Michal Opuda.
MEDZILABORCE. Dlhoročná učiteľka, kultúrna pracovníčka a folkloristka Anna Regrutová už ako dieťa so zatajeným dychom sledovala, ako jej starý otec a neskôr aj otec nacvičovali v jej rodnom dome Pastiersku hru.
V rusínskych obciach na Laborecku sa vo vianočnom období koledovalo a vinšovalo vždy. Sviatočný čas stmeľoval rodiny, dával ich dokopy pri vianočnom stole i symbole Vianoc - vianočnom stromčeku.
"Deti vstrebávali nevšednú atmosféru zvončekov a jagajúcich sa svetiel, spevu koledníkov, aj v strachu, že práve ich si nájde čert, lebo neposlúchali stále rodičov. Starší sa tešili, že sa v zdraví zišla celá rodina,“ hovorí Anna Regrutová.
Takto sa zachovala hlboká tradícia i národnostné povedomie, ktoré sa prenášalo z pokolenia na pokolenie.
Podľa Regrutovej malo vinšovanie a koledovanie viacnásobný úžitok.
„Ľudia sa učili umelecky vystupovať a odovzdávať posolstvo narodenia spasiteľa v Betleheme do každého príbytku. Umocňovalo to atmosféru, ale aj prinášalo osoh pre obec a cirkev. Vyzbierané peniaze za koledy sa často použili na opravu či výzdobu kostola,“ hovorí.
V prostriedku sedí Michal Opuda, ktorý doniesol koledy z Ameriky z roku 1917. Prvý sprava je Peter Opuda, otec pani Anny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
