Korzár logo Korzár Horný zemplín
Utorok, 25. september, 2018 | Meniny má Vladislav
Nájdete nás na webe

Kniha hovorí o skone významného Drugeta. Ako a kde zomrel?

Knihu Vincenta Lapšanského a Borisa Voroňáka Posledný po meči uviedli do života vo Vihorlatskej knižnici.

Boris Voroňák na autogramiáde.(Zdroj: Jana Otriová)

Dievčenský román o ľúbostnom vzťahu, detektívka so zápletkou hodnou Sherlocka Holmesa, pútavý historický román, napínavá literárna fikcia o živote a skone župana Žigmunda II. Drugeta (1658 – 1684) z mocného šľachtického rodu. To všetko možno povedať o knihe Vincenta Lapšanského a Borisa Voroňáka Posledný po meči.

HUMENNÉ. Knihu uviedli do života vo Vihorlatskej knižnici. Na cestu k čitateľom ju vypravila Nataša Mocáková, vedúca odboru kultúry mestského úradu. O ilustrácie sa postarala mladá humenská maliarka Vladimíra Vajsová.

Článok pokračuje pod video reklamou

„Pamätaj človeče, že prach si bol a na prach sa obrátiš! Aj slávny drugetovský rod neľútostný čas rozdrvil na prach. Ale táto kniha ho akoby znovu vzkriesila, vdýchla mu nový život. Ako symbol znovuzrodenia kladiem na ňu črepy, ktoré sa našli v lete tohto roku pri oprave humenského kaštieľa, v ktorom hrdina tejto knihy prežil časť svojho života. Možno sa ich aj dotýkal, než sa mu hlinený džbán nedopatrením vyšmykol z rúk a rozbil sa,“ týmito slovami vyprevadila knihu na cestu Mocáková.

Ako to vlastne bolo?

Vyštudovaný matematik – analytik a priekopník zavádzania výpočtovej techniky v štátnom podniku Chemlon mal k písaniu vždy blízko.

Je editorom knihy Povestí z východného Slovenska, ktorá vyšla v roku 2009. Stál tiež pri zrode knihy Osudné výstrely, odkrývajúcej neznámu históriu hradu pri Vinnom.

„Ide mi o systematické o zachytenie histórie východného Slovenska, ktorá zatiaľ nie je literárne pokrytá. Východniari, žiaľ nemali svojho Dobšinského,“ hovorí Voroňák.

„Nenapísať pritom o Drugetovcov by bol hriech. Hľadal som vhodné témy a spolupracovníkov. Spojil som sa s mojím dávnym priateľom Vincentom Lapšanským, ktorý má dar fabulovať a pustili sme sa spolu do práce,“ vraví.

Vysoko si vysúkať rukávy bolo treba od samého začiatku.

„Zaujímavých členov drugetovského rodu a udalostí je viacero. Pozoruhodný moment je však samotný fakt, že jeden z najvýznamnejších uhorských šľachtických rodov vymrel po meči po 370 rokoch pôsobenia na stredoeurópskej scéne. Pri štúdiu literatúry som narazil na rozpor: niektorí historici tvrdia, že Žigmunda II. Drugeta na Tököliho príkaz mučili a popravili v Košiciach, podľa iných zomrel po ťažkej chorobe 19. apríla 1684 v prítomnosti manželky na svojom hrade v Užhorode. Kto má pravdu? Ako to teda vlastne bolo?,“ pýta sa Voroňák.

„Odpoveď na otázku je podľa zásady: kde sú v koncoch historici, tam začínajú literáti. Či sa s takýmto riešením čitateľ stotožní, ostáva iba na ňom,“ dodáva.

Konzultácie s odborníkmi

Písanie, dopĺňanie a upravovanie textu trvalo vyše roka. „Prešli sme niekoľkými fázami vylepšovania. Posledná verzia bola ôsma. Pracovali sme ako Gogoľ pri písaní Mŕtvych duší? čosi napísal čosi, odložil do šuplíka, po čase sa k tomu vrátil, text opravil, doplnil, prepísal a opäť ho odložil do šuplíka. Myšlienky sa musia „utriasť“, vykvasiť. Téma musí jednoducho dozrieť. Museli sme sa nasťahovať do 17. storočia, vedieť, ako sa vtedy žilo, aké právo platilo a podobne. Pri písaní rozprávky si môžete dovoliť bezbrehú fantáziu, pri historickom románe nie,“ vysvetľuje spoluautor.

Prácu s priateľom Vincom Lapšanským, ktorý v zime žije v dome umelcov v Poltári, uľahčovala moderná technika.

„Prvá verzia nebola štrukturalizovaná. Bolo treba urobiť dramatickú skladbu, rozdeliť text na kapitoly, doplniť výstižné názvy, navrhnúť a zabezpečiť grafickú úpravu, ilustrácie,“ rekapituluje.

Nevyhnutné boli konzultácie s odborníkmi z rôznych oblastí.

„Uvediem príklad: Žigmunda v Košiciach mučili tak, že mu sťahovali kožu z chrbta. Konzultoval som s chirurgom, koľko kože možno strhnúť, aby človek ostal nažive. Alebo problém z trestného zákonníka: možno popraviť mŕtveho? Niektoré veci som konzultoval s autoritami cirkevného práva. Všetky pripomienky sme zohľadnili a som za ne vďačný,“ vysvetľuje Voroňák úskalia literárnej tvorby.

Mládeži treba ponúknuť živú históriu

Dej knihy je dramatický i romantický. Žigmund žil len 27 rokov. Počas sedemročného manželstva sa jeho žene Terézii narodilo päť dcér. Avšak ani jeden chlapec, ktorý by drugetovský rod zachoval.

„Hovorí sa, že pokiaľ nejde o život, nejde o nič. Tu ide skutočne o život. Nielen jednotlivca, ale celého rodu i ľudstva ako takého. Rodina, ľud, národ spolu úzko súvisia,“ upozorňuje spoluautor na širšie súvislosti.

„Keď sa dejepis scvrkne na letopočty a mená kráľov, je nezáživný. Ľudia aj v minulosti žili svojím životom, mali svoje príbehy, bolesti. Tie treba ponúknuť čitateľom, žiakom, študentom i učiteľom dejepisu. To je živá história,“ dopĺňa.

„Výstižne to nedávno vyjadril prvý podpredseda Európskej komisie Holanďan Frans Timmermans v rozhovore pre jeden časopis: „Ak však chceme vzdelať spoločnosť, tak to musíme robiť cez príbehy o tom, čo naši predkovia robili, čo robili tvoji prarodičia. To je história nášho národa, to je o tom, čím som. Tento sentiment musíme znovu zažať, to z nás robí Európanov“, povedal. Plne sa s ním v tomto smere stotožňujem,“ uzavrel Boris Voroňák.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Horný Zemplín Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  2. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  3. Dúbravské Čerešne dozreli: Začína sa kolaudovať!
  4. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  5. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  6. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  7. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
  8. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  9. Podnikajte múdro, skúste služby profesionálneho call centra
  10. Mesto necháva Košičanov platiť za parkovanie aj ďalej
  1. Škola fantázie v Tatralandii. Keď učenie dokáže baviť
  2. Brieždenie pod lomenicou
  3. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  4. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  5. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  6. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  7. Zlatý mok čapujú najlepšie v Prešove. Šarišským Majstrom výčapu
  8. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  9. Equal treatment is a must for successful companies of the future
  10. Aj v Poluse chránime vaše srdcia
  1. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 17 888
  2. Arabská exotika: Top hotely v Ománe 13 214
  3. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov 10 065
  4. Najužitočnejšia appka 7 042
  5. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov? 6 260
  6. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku 5 520
  7. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska! 4 866
  8. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať 4 305
  9. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej 3 897
  10. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste 3 876

Neprehliadnite tiež

Rozpočet mesta Prešov sa zvýšil o 1,5 milióna eur

Poslanci schválili už štvrtú zmenu rozpočtu.

Po dvesto rokoch majú košickí evanjelici nový kostol

Zaujímavosťou je veža, ktorá však nie je zvonicou, ale v noci bude svietiť.

Biely povrch na vozovke po daždi nespôsobila farba z dopravného značenia

Kauza maľovania čiar v Prešove na Obrancov mieru je rozlúsknutá.

Vodička pri Jablonove prišla o život, keď sa vyhýbala zveri

Vošla do protismeru, kde išiel v tom čase kamión.

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Súd odsúdil Rybaniča, dostal tri roky podmienečne

Filip Rybanič sa musí Kaliňákovi ospravedlniť.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Rybanič hazarduje s basou

Možno porušovanie zákona ospravedlniť bohumilým úmyslom?

PÍŠE IVAN MIKLOŠ

Nepobúrila vás Serenina karikatúra? Asi ste normálni

Politická korektnosť je ohrozením slobody.

Dnes Píše Matúš Ritomský

Keď Ivan Mikloš stráca cit pre mieru

Naozaj nás Čaputová a Štefunko ohrozujú rovnako ako Kotleba?

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop