Pre poľovníkov sa začína obdobie, keď chodia do lesa častejšie ako inokedy. Poľovníctvo je v prvom rade starostlivosť o zver, až potom lov, zdôrazňuje dlhoročný poľovník Juraj Biga. Záujem o poľovníctvo narastá, len v našom regióne eviduje poľovnícky zväz osemsto čakateľov na prijatie za členov do poľovníckych združení či spoločenstiev . Skúsený poľovný hospodár hovorí o rovnosti šancí pri love: pre človeka i zver.

HUMENNÉ. Humenčan Juraj Biga je poľovný hospodár v Poľovníckom združení (PZ) Svätý Hubert v Roškovciach a predsedom dozoronej zardy v PZ Beskyd v Zboji, ktorý obhospodaruje revír Jasenik v Zboji a Novej Sedlici, odkiaľ pochádza.

Je člen Regionálnej rady SPZ pre okresy Humenné, Snina a Medzilaborce, člen poradného zboru pri Obvodnom lesnom úrade v Prešove, člen dozornej rady Obvodnej poľovníckej komory v Humennom. Poľovníctvu sa venuje už 40 rokov.

„Poľovnícka sezóna sa začína 1. marca a končí 28. februára. Starostlivosť o zver trvá 365 dní v roku. U nás musí zver prežiť v ťažkých podmienkach, musíme jej pomáhať,“ hovorí Juraj Biga. Poľovníctvo v dnešnej dobe pokladá za veľmi dôležité. „V prvom rade ide o starostlivosť o zver, až potom o lov. Ak je čo loviť,“ hovorí.

V poľovníctve platia presné pravidlá. „Riadi ho orgán štátnej správy. Od poľovníckych združení či spoločenstiev vyžaduje, aby mali predpísaný počet zariadení na prikrmovanie zveri, v závislosti od veľkosti revíru stanovuje počet poľovne upotrebiteľných psov a podobne. Poľovný hospodár plánuje plán chovu a lovu a orgán štátnej správy ho stanovuje a schvaľuje. Vychádza sa z výživnosti revíru,“ vysvetľuje Biga.

Políčka majú dvojakú úlohu

Zánikom poľnohospodárskych družstiev, ktoré obhospodarovali veľké plochy, sa prístup zveri k obžive obmedzil.

„Výživnosť revíru nie je taká ako v minulosti, keď všade rástli kukurica a obilniny. U nás v Beskydách a Karpatoch sa už nepestuje takmer nič, plochy sa väčšinou len mulčujú a kosia. Preto musíme sami vytvárať políčka. Zver potrebuje hlavne objemové krmivo, ale aj jadrové. Najlepšie je lúčne seno. Sami ho kosíme, sušíme a uskladňujeme. Je najlacnejšie,“ hovorí.

Zakladanie a obhospodarovanie políčok v prenajatom poľovníckom revíri Jazvec v katastri Roškoviec, Sukova a Bystrej na ploche 2 014 hektárov stojí ročne nemalé peniaze.

„Máme políčka na približne 8 – 12 hektároch. Dotácie na ne nedostávame. Musíme ich zakladať za vlastné prostriedky, nakúpiť osivo, poorať, pohnojiť, pobrániť. Priame náklady sú okolo 4 000 eur,“ vyratúva skúsený poľovný hospodár.

Políčka majú ešte jeden efekt. Udržiavajú zver ďalej od ľudských obydlí. „V ostatnom čase sme svedkovia toho, že zver sa sťahuje z hôr nižšie, bližšie k ľudským obydliam a obrobeným poliam a záhradám. Takto ju udržíme v lesoch,“ argumentuje.

Jeseň a zima sú obdobia, kedy chodia poľovníci do lesa častejšie. „Pomaly začíname s prikrmovaním zveri. Do krmelcov pridávame potravu približne do marca, v závislosti od počasia. Dávame tam lúčne seno, kukuricu, pšenicu, ovos, siláž a senáž. Nemôžeme naučiť zver, aby si zvykla prísť na hotové. Je to riešenie len v stave núdze. Okrem toho dávame zveri aj kamennú soľ, ročne približne 200 až 400 kilogramov. Máme asi 40 soľníkov,“ vysvetľuje.

Strážia aj „svojich“

Poľovnícke združenia vykonávajú aj strážnu službu.

„Poľovnícke združenie je povinné zo zákona navrhnúť kandidáta na stráž, schvaľuje ho orgán štátnej správy. Na každých 500 hektárov by malo mať jedného dobrovoľného strážcu. Nekontroluje len pytliakov a vandalov, ale aj členov združenia, či chodia do lesa so zbraňou s povolenkou,“ objasňuje Biga.

Poľovník totiž môže vstúpiť do lesa so zbraňou len s povolenkou. „Musí byť zapísaný v knihe návštev. Je to veľmi dôležité z bezpečnostného hľadiska, aby sa poľovníci navzájom nepostrieľali. Poľovník musí napísať, kam presne ide, trasu a lokalitu nesmie svojvoľne meniť. Keď sa vráti, musí sa v knihe odpísať,“ hovorí.

Poľovnícka stráž sa stretáva s pytliakmi, ale aj vandalmi, ktorí rozbíjajú posedy či krmelce.

„Pytliaci sú dnes veľmi dobre vybavení a zohratí. Vyzbrojení sú kamerami na nočné videnie, puškohľadmi, mobilmi a podobne. Problém sú nielen priame škody n zveri, ale aj deformovanie trhu s divinou. Neraz nelegálne získanú divinu predávajú priamo do reštaurácií či iným odberateľom. Polícii sa takéto prípady veľmi ťažko objasňujú,“ zdôrazňuje.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín