Bankový manažér STANISLAV MACINSKÝ z Brekova už niekoľko rokov predsedá Združeniu na záchranu Brekovského hradu. Zaujíma ho história a v televízii namiesto strieľačiek sleduje historický kanál. Je presvedčený o tom, že verejnosť nesmie byť k záchrane pamiatok ľahostajná. V obove hradu vidí možnosť, ako oživiť región a pritiahnuť doň čo najviac turistov. Zasadzuje sa za zážitkový turizmus. Ako lokálpatriot tvrdí, že Brekovský hrad bol jeden z najkrajších v našich končinách a zaslúži si pozornosť. Vlani ho zvolili za predsedu celoslovenskej organizácie Zachráňme hrady. Týmto aktivitám sa venuje vo voľnom čase.
Kedy ste prišli na myšlienku pustiť sa do obnovy Brekovského hradu?
V roku 2006 som sa dozvedel, že obnovujú Lietavský hrad. Napadlo mi, že by sme mohli urobiť niečo podobné aj u nás. Išli sme sa tam osobne pozrieť, oboznámili sme sa s fungovaním združenia na záchranu hradu a podľa ich vzoru sme založili aj to naše. Povedal som si, že keď sa to dá tam, pôjde to aj tu. Keď prídete na hrad, zdá sa vám, že tam všetko padá. Keď vidíte takúto situáciu, máte pocit, že by ste múr podopreli vlastným telom, aby ste zabránili jeho rozpadu. To bola prvotná motivácia.
Máte staré fotografie hradu. Vidieť na nich postupnú devastáciu.
V 70. rokoch minulého storočia časť hradnej brány vyhodili miestni do vzduchu dynamitom. Je zaujímavé, že to vtedy nikomu neprekážalo, veď to muselo byť vidieť, počuť a ľudia o tom museli vedieť. Ani v novinách sme o tom nenašli zmienku. Zaujímavé je, že napríklad z 50. rokov je minimum fotiek hradu. Keby sme chceli rekonštruovať podľa vtedajšieho stavu, fotografií niet. Nie je ich veľa ani z prvej republiky. Ľudia akoby sa stále fotili len na rovnakých miestach. Za socializmu hrad síce vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku, ale prakticky sa oň nikto nestaral. Roľnícke družstvo nechalo zarásť hradný kopec kríkmi a stromami, pásol sa tam dobytok. V blízkosti bol kameňolom, výbuchy v ňom otriasali múrmi hradu. Pamätám sa ako chlapec, že keď odstreľovali steny v kameňolome, triasla sa zem.
Spočiatku vás bolo len zopár nadšencov...
Dva roky sme organizovali brigády, raz nás prišlo viac, inokedy menej. Keby to malo ostať na takejto báze, veľa by sme neurobili. Organizovali sme aj dobrovoľnícke tábory. Na takejto báze sa dá fungovať len istý čas. Pomohlo nám, že obnovu hradu cez projekty podporuje štát prostredníctvom ministerstva kultúry. Ministerstvo práce poskytuje možnosť zamestnávať ľudí. Pracujeme takto už štyri roky. Ročne je na hrade zamestnaných v priemere 20 – 30 ľudí. Napríklad v minulom roku išlo len na výplaty a odvody približne 120 000 eur. Na hrad už takto išli „veľké“ peniaze.
Dobrovoľníci zo všetkých kútov sveta pracovali v lete tohto roku na hrade už po siedmy raz.
Dobrovoľníci síce výplatu nedostávajú, ale treba im zabezpečiť stravu, ubytovanie, program. Je okolo toho veľa starosti. Chodia ale každý rok. Mali sme dobrovoľníkov z Kórey, Austrálie, Kanady, Mexika či Japonska.
V obrazoch: Hrad Brekov zachraňujú dobrovoľníci aj nezamestnaníČítajte
Vedeli ste, ako pri obnove hradu postupovať?
V prvom rade sa robili architektonicko-historické výskumy. Na základe ich výsledkov sa načrtli ďalšie práce. Všetky zásahy schvaľuje krajský pamiatkový úrad, ktorý pravidelne chodí kontrolovať postup prác. V prvom rade išlo o to, zamurovať vypadnuté časti muriva, ktoré hrozili spadnutím. Nevie sa presne, ako hrad vyzeral a čo sa pod zemou nachádza. Stavba vlastne dnes neslúži nejakému účelu, len na turistické účely. Preto treba mať pri obnove na pamäti práce tento jej účel: aby poskytla turistom miesto pre bezpečný, zaujímavý, vzdelávací a oddychový výlet.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
