Hrady a kaštiele Zemplína na historických fotografiách a pohľadniciach vyjdú knižne. Publikáciu, ktorá uzrie svetlo sveta koncom novembra, autorsky pripravuje Martin Molnár zo Zemplínskeho múzea v Michalovciach.
HUMENNÉ. Humenčanom ju predstavil na odbornom seminári o záchrane a propagácii historických pamiatok v regióne, ktorý organizačne pripravili Humenská zberateľská spoločnosť a Vihorlatské múzeum.
Publikácia sa zaoberá hradmi a kaštieľmi na území slovenskej časti bývalej Zemplínskej a Užskej župy.
„Nie je to encyklopédia zemplínskych hradov a kaštieľov. Ide o popularizačnú publikáciu založenú na faktoch. Príspevky poskytlo množstvo historikov. Stretol som sa s desiatkami zberateľov dobových fotografií, ale aj potomkami šľachtických rodov,“ hovorí historik Martin Molnár zo Zemplínskeho múzea v Michalovciach.
V knihe sa spomína 19 objektov. „Sú to objekty, ktoré preskúmali historici, resp. ľudia, ktorí majú spôsobilosť na architektonicko - historické výskumy. Ďalšie hrady a kaštiele sú v obrazovej prílohe knihy,“ hovorí.
Najhonosnejšie patrili Andrássyovcom
Z hradov sú v publikácii Jasenov, Brekov, Vinné a Čičva. „Z hradov Brekov a Vinné máme unikátne letecké zábery z roku 1924, originály sa nachádzajú vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach. Nemáme tu všetky hrady. Zaujímavý je napríklad hrad Parič, ktorý bol jediný tehlový hrad v Uhorsku, hrad Veľký Kamenec a mnoho ďalších menších hradov,“ vysvetľuje Molnár.
Najhonosnejšie kaštiele patrili Andrássyovcom v Humennom a v Trebišove.
„Trebišovský pán Július Andrássy bol prvý predseda vlády po rakúsko–uhorskom vyrovnaní, bol jedným z najvplyvnejších politikov 19. storočia v Európe. Andrássyovci patrili v Zemplíne k absolútnej špičke. Nik z iných šľachtických rodov ich nevedel dobehnúť,“ hovorí Molnár.
V Michalovciach je kaštieľ rodu Sztárayovcov, vlani o rode a meste vyšla monografia. „Zaujímavosťou je, že v testamente Antona Sztárayho, grófa, ktorý zomrel v roku 1893, sme našli presný opis inventára všetkých miestností. Žiaľ, chýbajú nám obrazové dokumenty.“
Kaštiele stáli vo Vranove nad Topľou, Sečovciach, Snine, Strážskom, Stropkove. „V stropkovskom kaštieli bol ubytovaný František Ferdinand d'Este počas manévrov v roku 1911. Podarilo sa mi získať fotografiu zariadenia izby, v ktorej býval,“ hovorí historik.
Podľa jeho slov za pozornosť stojí aj terminológia. „V stredovekých listinách je michalovský kaštieľ uvádzaný ako castrum. Najnovšie výskumy ukázali, že išlo skôr o kúriu ako hrad v súčasnom ponímaní. Maďari majú na podobné stavby výraz bár kasztiela, čiže opevnený kaštieľ.“
Zaujímavé zábery. Foto: Jana Otriová
Kaštiele stáli aj po dedinách
V knihe sa spomínajú aj kaštiele v zemplínskych a užských obciach. Niektoré v súčasnosti chátrajú, sú zabudnuté alebo už nestoja.
Kaštieľ v Hrani je najkrajšie udržiavaný zemplínsky kaštieľ.
Zaujímavý je osud kaštieľa v Malčiciach. V 42. roku ho gardisti obložili doskami a požiadali o jeho zbúranie. Malčický kalvínsky farár Peter Király protestoval a snažil sa ho zachrániť. Správca majetku po Szentiványiovcoch nariadil desiatim miestnym sedliakom, aby ho rozobrali. Neostalo po ňom nič.
V kaštieli v Starom sa narodil napríklad jednoruký klavirista František Zichy, ktorý koncertoval s Franzom Lisztom. Časť kaštieľa v Bieli chátra, druhú obnovujú. Kaštiele boli tiež v Drahňove, Kamenici nad Cirochou, Pribeníku, Tovarnom, v užských lokalitách v Pavlovciach nad Uhom, Sobranciach, Tibave či Vinnom.
„V sobranskom kaštieli zomrela Irma Sztárayová, dvorná dáma Alžbety Habsburskej, zvanej Sissi. Kaštieľ už nestojí,“ spresňuje Molnár.
Podobný osud stihol aj najkrajší kaštieľ v Zemplíne – romantizujúci kaštieľ v Parchovanoch, ktorý sa spomína v každej literatúre o kaštieľoch v Uhorsku. Dali ho postaviť Andrássyovci. Investovali doň viac ako do kaštieľa v Betliari. Bola v ňom zimná záhrada a obklopoval ho nádherný park.
Bohatá fotografická príloha
Publikácia obsahuje aj zábery z interiérov kaštieľov, fotografie z okolia kaštieľov, parkov. Sú v nej použité katastrálne mapy zo 60. rokov 19. storočia, kde sú presné nákresy parkových úprav.
Sú v nej tiež akvarely Thomasa Endera, rakúskeho krajinára, ktorého do týchto končín pozval v druhej polovici 19. storočia gróf Ján Waldstein, rodák z Vinného. Namaľoval humenský kaštieľ, Brekovský, Jasenovský i Viniansky hrad.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
