Na Liptove je to vraj bieda, v Žiline sa čo to nájsť dá, okolo Prešova sa momentálne darí podpňovkám a v Piesťanoch rastie všetko, na čo si spomeniete – rýdziky jedľové, bedle, šťavnačky, hnojníky obyčajné, podpňovky, suchohríby hnedé, sliziaky a nájde sa aj kučierka. V Snine rastú nádherné bedle a začali rašiť jesenné dubáky. A ako je to u vás? Na vašich obľúbených miestach?
HUMENNÉ. Huby vraj rastú vo veľkom presne tak, ako aj v roku 2012 v tomto čase, len s tým rozdielom, že rastú tam, kde by sme ich nečakali, zhodujú sa skúsení hubári.
Tí sa svojimi hubárskymi úlovkami chvália aj na internetovom portáli venovanom práve tejto téme. Humenčania na huby, alebo nechodia, alebo sú len príliš skromní. My sme našli takých, ktorí sa s nami o svoje zážitky ochotne podelili.
Možno sa to niekomu zdá pritiahnuté za vlasy, že huby majú pre niekoho váhu zlata. Ak ich máte dosť, neriešite a možno ani nepochopíte, ale čo takí, ktorí do lesa jednoducho nechodia, nemá im kto túto vzácnosť podarovať, na plné košíky iných sa dívajú len s nemým úžasom a možno drobnou závisťou. Verte, aj takí medzi nami sú.
To však nie je prípad Pavla, Maroša a Patrika. Do vianočnej kapustnice v ich rodinách bude dosť a ešte aj rozdajú.
Maroš chodí na istotu
Humenčan Maroš (42) nemusí pre huby vôbec ďaleko.
„Hubárčim od svojich siedmich rokov, priviedol ma k tomu dedko, ktorý bol známym humenským hubárom, jeho rajón bol Hubková. Ukázal mi všetky miesta, konkrétne aj pri ktorom strome nájdem hríb, hlavne bukové a dubové. Dnes tam chodievam skoro na istotu, poznám miesta, kde na sto percent nájdem podpňovky, ale občas zmením teritórium, doprajem si trochu adrenalínu a idem hríby hľadať. Najčastejšie do Zubného, Dlhého či Kamenice nad Cirochou. Keď nie je veľa času, vybehneme tak, ako teraz v nedeľu s manželkou na Hubkovú. Je to moja najväčšia záľuba a môj najväčší úlovok mám práve z mojej obľúbenej Hubkovej, na jednom mieste 45 dubákov na 5 metroch štvorcových. Aj teraz sme neobišli naprázdno. Za dve hodiny sme našli dve cestovné tašky podpňoviek a 20 kusov bukových. Huby poznám ako svoju dlaň, vždy viem, čo zbieram, nezvyknem experimentovať. Beriem dubáky, bukové, červenáky, hrabové, brezáky, hlivy, baranie hlavy a kuriatka. Potom ich hlavne mrazím za surova, suším a sterilizujem, ale najradšej mám momenty, keď ich jem. Moje druhé hobby je varenie, takže ich viem pripraviť na všetky spôsoby. Do lesa sa zas chystáme v nedeľu ráno, ešte je ich čas, hlavne na bukové a dubové,“ hovorí skúsený hubár, ktorý takto hodnotí tohtoročnú sezónu.
„Veľmi slabá, bolo veľmi horúco, takže v lete ich nebolo a teraz na jeseň im ešte dávam tak 10 dní. To som sa naučil tiež od dedka.“
Pavel hubárči vo Francúzsku
Pracuje v cudzine, domov sa dostane len občas, ale na svoju záľubu si nájde čas vždy a všade.
Už piatu sezónu zbiera 42–ročný Humenčan Pavel huby vo Francúzsku aj napriek tomu, že lesy sú tam zväčša súkromné a len tak si po nich chodiť nemôžete.
„Keď ale viete, kde sa dá, je to super, lebo domáci huby nezbierajú a tak tam máme my, Slováci, hotový raj. Teraz sme chodievali traja chlapi dva týždne, vo Vandenesse, kde bývame, keď sa dalo, po robote, cez víkend a momentálne máme dokopy 18 kíl nasušených húb, väčšinou kozáky červené a dubáky,“ hovorí Pavel.
Aj by si rád vybehol aj do svojho obľúbeného lesa, na známe miesta, v okolí Výravy (okres Medzilaborce), ale domov príde najbližšie až v januári a to by si košík bral do lesa zbytočne. Na druhej strane asi nemá čo ľutovať, lebo zo Slovenska má aktuálne správy, že vo Výrave aj tak nerastú.
Pavel chodieva na huby od detstva, na svoju prvú hubačku si už nespomína, ale spomenul si na jednu, ktorá mu utkvela v pamäti.
„Bolo to vo Výrave, išiel som už sklamaný domov, že nemám nič v košíku, ale ako som vychádzal z lesa, tak som vlastným očiam neveril, musel som si dať dole aj košeľu a do nej zbierať a stále ich bolo plno, akoby z nich ani neubúdalo. Bolo to také rozprávkové, ako vo Francúzsku. Aj tam sa mi v jednom roku stalo, že som natrafil na more dubákov. Toľko pokope som ich ešte nevidel,“ spomína.
Zbiera len to, čo pozná, neriskuje a neberie za každú cenu všetko, čo vidí, nájdené huby potom najradšej rozdáva, rodine, kamarátom. A do lesa chodí najradšej sám. „Len vtedy je to naozajstný relax, keď je tam človek sám so sebou a s tými hubami,“ usmieva sa spokojný Pavel.
Priznáva, že s jedlom rastie chuť a v nedeľu pôjde na huby do okolia svojho prechodného domova znova.
Patrik mal v lese iný zámer
Patrik (33) z Kamenice nad Cirochou žije súčasnosťou a porozprával nám o poslednej vychádzke do lesa, ktorá sa skončila ako hubačka.
„V nedeľu piateho októbra som sa už o piatej ráno vybral do vojenského obvodu a vydal sa smerom k hrebeňu Vihorlatu, na miesta, kde som už neraz stretal statné jelene, v nádeji, že ani dnes to nebude inak a príroda sa so mnou podelí o nevšedné výjavy z jelenej ruje. Po necelých dvadsiatich minútach chôdze počujem hlas ručiaceho jeleňa z neďalekej rúbane. Z nemého úžasu ma vytrhol diviak, ktorý sa strhol ani nie desať metrov odo mňa. Na svitaní stretávam prvú čriedu vysokej zveri. Štyri jelenice a dva mladé jelene. Vietor mi však nepraje a zver predo mnou uteká. Pokračujem hlbšie do lesa a dúfam, že a mi ešte pošťastí… A pošťastilo, ale nie tak ako som čakal. Prvý hríb ešte ignorujem, pri druhom a treťom už váham. Som tu predsa kvôli ruji a nemám tu ani košík. Deviaty, dvanásty a ďalšie som však už ignorovať nemohol. Spočiatku som si svoje nálezy 'užíval', snažil som sa hríby pekne nafotiť. S ich pribúdajúcim množstvom som si však uvedomil, že dnešná prechádzka nebude ani tak o zveri, ale skôr o hubárčení. Kde som sa pozrel, všade samé dubáky. Improvizovane ich balím a vydávam sa na strastiplnú dvaapolhodinovú cestu späť. Cestou ešte nachádzam ďalšie hríby. Dubáky beriem so sebou, podpňovky ponechávam osudu v lese. Z 93 kusov dubákov bolo minimum odpadu. Urobili radosť mne aj celej rodine. Každoročná 'obava', či bude do kapustnice pominula. Verím, že tohtoročná hubárska sezóna sa ešte len poriadne rozbehne. Ďalší víkend som si naplánoval cestu pod Vihorlat opäť. Tentoraz bez ďalekohľadu, ale s košíkom.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
