Korzár logo Korzár Horný Zemplín
Utorok, 16. august, 2022 | Meniny má Leonard

Do piatich rokov by sme mali triediť polovicu odpadu

V Humennom sa začal triediť odpad v roku 2005. Mesto dostalo za túto činnosť aj ocenenie.

Linka na triedenie plastového odpadu.Linka na triedenie plastového odpadu. (Zdroj: archív mk)

V Humennom sa začal triediť odpad v roku 2005. Už teda vyše 10 rokov obyvatelia mesta nehádžu všetko do jedného koša, ale majú 672 nádob na separovaný zber. Zvlášť vyhadzujú sklo, plasty, papier, viacvrstvové kombinované materiály a obaly z kovu i textil. Tento odpad môžu priviezť aj priamo do areálu Technických služieb, kde ho bezplatne odoberú.

HUMENNÉ. Spoločnosť ENVI – PAK vyhlásila 6. ročník súťaže o najlepšie mestá a obce v triedení odpadov.

V kategórii Samospráva s najvyššou hustotou zbernej siete, si medzi mestami s viac ako 5000 obyvateľov Humenné vytriedilo 1. miesto.

V recyklácii odpadu vysoko prevyšuje celoslovenský priemer, ktorý je na úrovni 10 percent. Humenčania v minulom roku odviezli na skládku 77,2 percenta tuhého komunálneho odpadu, čo znamená, že 22,8 percenta vytriedili.

V roku 2014 obyvatelia mesta Humenné vyprodukovali celkom 11 113,77 tony komunálneho odpadu. Z toho bolo na skládke uložených takmer 8 600 ton a zvyšných viac ako 2 500 ton odpadu bolo zrecyklovaných.

„Oproti celoslovenskému priemeru sme na tom mimoriadne dobre, ale netešne sa priveľmi,“ upozorňuje Milan Kuruc, riaditeľ Technických služieb mesta Humenné. „Napríklad také Švédsko má recyklovaného odpadu až 94 percent a len 6 percent ide na skladku,“vysvetľuje.

„Predpisy EÚ a nový zákon o odpadoch nás zaväzujú, aby sme do roku 2020 zvýšili množstvo vyseparovaného odpadu na úroveň 50 percent. Všetko to bude o uvedomelosti občanov a ich postoju k životnému prostrediu,“ predpovedá Kuruc.

Humenčania najlepší

Mesto Humenné má so spoločnosťou ENVI – PAK uzavretú zmluvu od roku 2010, Technické služby mesta Humenné s ňou spolupracujú už piaty rok.

Spomínaná súťaž mala štyri kategórie, jedna priniesla víťazstvo Humennému, ktoré sa stalo držiteľom ocenenia Samospráva s najvyššou hustotou zbernej siete.

Hodnotili sa fakt, aký objem kontajnerov a vriec majú ľudia k dispozícii na triedenie a teda ako komfortné sa pre nich triedenie stáva.

Čím viac triedime, tým viac máme

So zvyšujúcou sa úrovňou triedenia narastajú aj príspevky, ktoré poberá mesto z Recyklačného fondu SR. V minulom roku si Humenné prilepšilo o 17 574 eur, v 2013 to bolo 12 936 eur.

Z toho, že občan recykluje, nemá v podstate nič, okrem dobrého pocitu, že pomohol životnému prostrediu, no mesto ako také z toho profituje.

„O čo viac odpadu sa vytriedi, o to menej sa odvezie na skládku odpadu a o to menej mesto zaplatí za jeho uloženie na skládke. Okrem toho, vyseparovaný odpad predávame zazmluvneným odberateľom a takto získané peniaze použijeme na nákup ďalších kontajnerov, aby sme zvýšili hustotu zbernej siete,“ vysvetľuje Kuruc.

Čo s vytriedeným odpadom?

V Humennom je rozmiestnených 217 kontajnerov na plasty, 207 na papier, 234 na sklo a 14 kontajnerov na VKM a obaly z kovu.

„Sídliskový separovaný odpad sa zbiera raz týždenne a separovaný odpad z rodinných domov razmesačne podľa harmonogramu zberu. Vyzbieraný odpad sa dotrieďuje v separačnej hale,“ vysvetľuje zástupkyňa riaditeľa TS mesta Humenné Dagmar Krajníková.

Plasty sa pri spracovaní dotrieďujú. Vytriedia sa PET fľaše podľa farieb a ostatné plasty (fólia farebná a transparentná, tvrdé plasty, PP/PS - tégliky, HDPE - drogéria) a sú zlisované do balíkov.

Papier je rovnako dotriedený a zlisovaný v automatickom lise.

Rovnaký postup je aj pri viacvrstvových kombinovaný materiáloch (VKM), avšak kovové obaly sú uložené do vriec a kontajnerov, pripravené na odovzdanie na zhodnotenie oprávnenej spoločnosti.

Sklo je voľne uložené v areáli TS a pripravené na ďalšie zhodnotenie oprávnenej spoločnosti.

„Odpad, ktorý sa nedá zhodnotiť, končí v kontajneri, ktorý sa vyvezie na miestnu skládku odpadov,“ upresňuje Krajníková.

Okrem kontajnerového a vrecového systému triedenia majú občania možnosť doviezť odpad aj priamo do areálu Separačného dvora na Sninskej ulici v Humennom. Odoberú ho bezplatne.

„Často sa stáva, že pri zbere triedeného odpadu zo sídlisk nachádzame v kontajneroch na separovaný odpad zmesový komunálny odpad z domácností, ktorý sa nedá zhodnotiť. V takom prípade vyprázdnia takéto znehodnotené kontajnery do bežného domáceho komunálneho odpadu,“ vysvetľuje zástupkyňa riaditeľa.

Zbierame aj textil

Textilu môzu občania odovzdať do zberných nádob, ktorých je v rámci celého mesta 50 a sú rozmiestnené miestach s najväčšou koncentráciou obyvateľov na sídliskách a pri rodinných domoch.

„Kontajnery vyprázdňuje dvakrát za mesiac externá špecializovaná firma, ktorá textil odvezie na recykláciu,“ hovorí Milan Kuruc.

Porovnanie

Koľko a čoho vytriedili obyvatelia mesta Medzilaborce a mestských častí v roku 2014

zmesový komunálny odpad - 1373,47 t

objemný odpad - 113 t

kompozitné obaly - 6,71 t

obaly z papiera a lepenky - 11,95 t

obaly z plastov (pet) - 12,19 t

obaly z kovu - 3,53 t

obaly zo skla - 23,05 t

vyradené elektrické a elektronické zariadenia - 1,919 t

vyradené elektrické a elektronické zariadenie iné - 1,184 t

zmiešaný odpad zo stavieb a demolácii - 17,53 t.

Koľko a čoho vytriedili obyvatelia mesta Snina v roku 2014

Triedený odpad bol vyzbieraný v roku 2014 v celkovom množstve 2 217,72 t.

Vo všeobecne sledovaných komoditách (tetrapaky, sklo, papier, plasty, kovové obaly) bolo vyzbieraných 587,26 t. V prepočte na jedného obyvateľa je to 28,76 kg.

Ak k tomu pripočítame biologicky rozložiteľný odpad (BRO) z rodinných a bytových domov a zelene z mesta v množstve 1397,72 t, nebezpečný odpad, drevo, kovy a nie nebezpečný odpad, tak v prepočte na jedného obyvateľa bolo triedeného odpadu 108,61 kg.

Veľká časť triedených plastov (148,22 t ) prišla taká znečistená, že nemohla byť odoslaná na recykláciu, ale bola odvezená na spálenie, čo stálo 39 eur za tonu.

Tetrapaky a kovové odpady 14,55 t, sklo 245,47 t, plasty 207,60 t, papier 119,64 t, BRO /byty a RD/ 761,40, BRO /verejná zeleň/ 636,32 t, drevo 91,20 t, nebezpečný odpad 16,54 t, nie nebezpečný odpad 86,72 t, kovy 38,28 t.

Za prvých deväť mesiacov 2015 je vyseparovaných: papier 105 t, sklo 122 t, plasty 148 t, kovové obaly 6 t, drevo 87 t.

Najčítanejšie na Horný Zemplín Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  3. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  4. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  5. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  6. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  7. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  8. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  1. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  2. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
  3. Nadácia COOP Jednota pomáha dlhodobo chorým pacientom
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  5. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  6. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  7. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  8. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 22 135
  2. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 20 170
  3. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 16 597
  4. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 16 215
  5. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 854
  6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 3 215
  7. Zdravo a chutne. Vyskúšajte recepty šéfkuchára Jara Žídeka 2 460
  8. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 2 217

Blogy SME

  1. Kristína Jakubičková: Kým dorazí zásielka, bude zo mňa Matuzalem!
  2. Štefan Vidlár: (NE)MOCŇÍ
  3. Marek Kytka: Projektil Lászlá Bénesa a profesorský gól Stana Lobotku
  4. Branislav Pasiar: Ako bráni štátna správa a cirkev rurálne oblasti pred ruskou propagandou?
  5. Filip Kaľavský: Hlavná kontrolórka a prázdniny v Ríme
  6. Ján Chomík: Viva México & chilli omáčky
  7. Věra Tepličková: Nebezpečné fixácie alebo Buďme radi, že je to Sulík
  8. Róbert Thomas: Príbeh policajta, ktorý chcel byť ako z Kobry 11. Teraz stráži cestu vo dne v noci
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 17 136
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 6 788
  3. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 5 726
  4. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 5 481
  5. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 4 672
  6. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 4 478
  7. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 920
  8. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 3 852
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Kristína Jakubičková: Kým dorazí zásielka, bude zo mňa Matuzalem!
  2. Štefan Vidlár: (NE)MOCŇÍ
  3. Marek Kytka: Projektil Lászlá Bénesa a profesorský gól Stana Lobotku
  4. Branislav Pasiar: Ako bráni štátna správa a cirkev rurálne oblasti pred ruskou propagandou?
  5. Filip Kaľavský: Hlavná kontrolórka a prázdniny v Ríme
  6. Ján Chomík: Viva México & chilli omáčky
  7. Věra Tepličková: Nebezpečné fixácie alebo Buďme radi, že je to Sulík
  8. Róbert Thomas: Príbeh policajta, ktorý chcel byť ako z Kobry 11. Teraz stráži cestu vo dne v noci
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 17 136
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 6 788
  3. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 5 726
  4. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 5 481
  5. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 4 672
  6. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 4 478
  7. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 920
  8. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 3 852
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu