Nevidiaci figuranti – aktívni používatelia bielej palice na priechodoch pre chodcov, signalizovali vôľu prejsť na opačnú stranu cesty. Za rohom stál policajt. Niekoľko desiatok metrov ďalej ďalšia policajná hliadka. Tá vodičov, ktorí nevidiacemu chodcovi nedali prednosť, poučila o priestupku a odovzdala im informačný leták s vysvetlením funkcie bielej palice.
HUMENNÉ. Už po šiestykrát Prezídium Policajného zboru v spolupráci s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) pri príležitosti Svetového dňa bielej palice pripravilo dopravno-výchovnú akciu Deň bielej palice. Celoslovenská akcia bola vo štvrtok 15. októbra aj v Humennom pred Mestským úradom.
Cieľom Dňa bielej palice 2015 bolo upozorniť vodičov na chodcov so zrakovým postihnutím, ktorí sa pohybujú s bielou palicou či vodiacim psom. Biela palica v ich rukách je na priechodoch pre chodcov znamením, že vodič musí zastaviť.
Tohtoročnou témou tradičnej akcie boli aj tzv. tiché autá. Elektrické a hybridné autá sú tiché, čo je ich veľkou prednosťou, nie však pri nižších rýchlostiach, keď sú až príliš tiché, čo zvyšuje riziko kolízie s nevidiacimi a slabozrakými chodcami, ale aj s deťmi, seniormi, cyklistami a vlastne so všetkými účastníkmi premávky.
Hluk áut je totiž ich dôležitou identifikačnou vlastnosťou.
Idem, keď nič nepočujem
Prídete k priechodu pre chodcov, poobzeráte sa a idete, alebo čakáte. Štandardná situácia, ktorú však nevidiaci riešia z pochopiteľných dôvodov úpne inak.
„Prídem k priechodu a počúvam. Keď je ticho, idem,“ hovorí Ľuboš Rakár. „Myslím si, že dnes je to už celkom v pohode, je to čím ďalej, tým lepšie, ale nevidiaci chodec musí byť niekoľkokrát opatrnejší a predvídavejší ako vidiaci. Človek sa veľa naučí sám, vlastnou skúsenosťou, ale Únia nevidiacich a slabozrakých organizuje aj rôzne orientačné kurzy,“ vysvetľuje.
Jednoznačne dlhšie trvá orientácia v tme tým ľuďom, ktorí predtým videli a prišli o zrak v priebehu života, ale dokážu sa vraj pomerne rýchlo adaptovať na nové podmienky. Je veľmi veľa vecí, ktoré sú pre nevidiaceho alebo slabozrakého problémom, ale musia sa s tým naučiť žiť.
Za bariéru, ktorá napríklad Ľubošovi komplikuje život, považuje on sám nedostatočné osvetlenie niektorých ulíc vo večerných a nočných hodinách.
„Ja síce na jedno oko čiastočne vidím, ale pri slabšom osvetlení niekedy už neviem, či som ešte na chodníku, alebo na tráve. A tiež ako problém vnímam nedostatočnú hlasitosť zvukovej signalizácie niektorých semaforov. Pri tom mestskom hluku je niekedy veľký problém podľa zvuku semaforu rozlíšiť, či svieti zelená alebo červená,“ vysvetľuje.
On sám sa v známom prostredí dokáže orientovať bez problémov, v menej známom je to už podstatne horšie.
Nevidiaci musí mať v hlave vlastné GPS
„Stále to má zmysel, raz za čas sa pripomenúť verejnosti i keď už žijeme v dobe, kedy máme množstvo informácií a aj ľudia s hendikepom už nesedia niekde doma v kúte, ale žijú úplne plnohodnotne a spoločnosť ich akceptuje,“ myslí si ďalší figurant, slabozraký Attila Antal.
Nevidiaci sa učí orientovať v priestore najprv s asistentom, musí sa naučiť, kde sú priechody na trase, ktorou chodieva najčastejšie.
„Musí mať v hlave vlastné GPS. Ja verím, že každý, či už sedí v aute, alebo je chodcom, sa chce vrátiť domov, k rodine, tak by sme mali byť voči sebe ohľaduplní a hlavne sa zbytočne neponáhľať,“ hovorí muž, ktorý si trúfne ísť vonku aj bez bielej palice.
Nie je však úplne nevidiaci. „Radšej postojím na tom chodníku dlhšie, kým si nie som úplne istý, že aj auto zastavilo, alebo sa pridružím k niekomu inému. Všelijako sa to dá. Hlavne, aby to bolo bezpečné, pre mňa i pre tých, čo sedia v tých autách,“ hovorí.
Pokuty sa nerozdávali
Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska je občianske združenie, ktorého členmi sú nevidiaci a slabozrakí ľudia, ich priaznivci, priatelia a rodičia. V súčasnosti má viac ako 4 000 členov združených v 65 základných organizáciách.
V tej humenskej sa pravidelne stretáva, vzdeláva a navzájom si pomáha okolo 85 členov. Zhruba polovica sa do činnosti zapája mimoriadne aktívne.
Vo štvrtok len v priebehu prvých 20 minút 14 vodičov zastavilo, traja nezastavili. Tentokrát ich o pár metrov ďalej síce pribrzdila policajná hliadka, ale obišli len s napomenutím. Inokedy to však už môže byť v blokovom konaní až za 50 eur.
Štatistika z akcie
Z výsledkov vyplýva, že v daný deň, v daných mestách, na daných priechodoch pre chodcov a vo vybranom dvojhodinovom intervale nezastavilo nevidiacim chodcom 20,60 % áut.
Najmenej zodpovední vodiči sú v Košickom kraji (43,95 %) a najzodpovednejší v Trenčianskom (12,90 %).
V Humennom napokon zo 46 áut 37 zastavilo, 9 bielu palicu odignorovalo.
Akciu v tomto roku ovplyvnili poveternostné podmienky – na 7 plánovaných priechodoch ju zrušili pre nepriazeň počasia. Celkovo sa akcia uskutočnila na 53 priechodoch pre chodcov v 46 mestách.
V roku 2014 sa akcia uskutočnila v 49 mestách a na 65 priechodoch pre chodcov. Nevidiacemu chodcovi s bielou palicou vtedy nezastavilo 14,71 % vodičov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
