Členovia turistického klubu (TK) Pohoda poukazujú na nedostatky turistického značkovania v regióne. Listom na ne upozornili aj celoslovenské vedenie Klubu slovenských turistov (KST). Problémov so značkovaním je viacero a mnohé sú dôsledkom zanedbania tejto činnosti v minulosti.

HUMENNÉ. Kritická situácia so značkovaním je podľa členov Pohody najmä v Národnom parku (NP) Poloniny.

„Podobne ako aktivisti z LZ VLK žiadajú o vyčiarknutie karpatských pralesov z prestížneho zoznamu UNESCO, aby upozornili na bezútešnú situáciu, aj my, turisti z turistického klubu Pohoda, chceme podobne upozorniť na tragickú situáciu v značení turistických chodníkov v regióne Humenné a nefungujúcu Regionálnu radu (RR) KST Humenné,“ píše v otvorenom liste predseda TK Pohoda Ľubomír Goduš.

Podľa jeho vyjadrenia Michal Kirschner ako predseda komisie značenia už niekoľko rokov ignoruje názory ostatných značkárov, a tým upadá kvalita značenia v regióne.

„Uniká mu podstata v značkovaní turistických chodníkov, a to je prehľad. Nevie, kde a kedy sa značkovali ktoré turistické chodníky,“ hovorí.

A tak sa stalo, že turistický chodník z Osadného na Baľnicu sa značkoval po desiatich rokoch, a pritom sa má obnovovať každé tri roky. „Chodníky okolo Sninského kameňa sú už päť rokov nepreznačkované, smerovky na smerovníkoch hrdzavé,“ vyratúva Goduš.

Goduš: Vyznačiť chodník, doplniť smerovníky, zvolať schôdzu

Zlá situácia je podľa neho v najnavštevovanejšej turistickej oblasti v NP Poloniny a jej atraktívnej trase na Kremenec.

„Na turistickej značkovanej trase z Novej Sedlice na Kremenec a potom na Čierťaž chýba niekoľko smerovníkov a pásové značky sú poškodené, vyblednuté alebo celkom chýbajú. Na Temnom vŕšku bol ešte v jari smerovník, teraz tam už nie je. Na vrchole Kremenec chýba takisto smerovník. Turista má možnosť vrátiť sa naspäť po tej istej trase, lebo nevie, že sa dá pokračovať po hranici smerom na Čierťaž. Na trase sa nachádzajú vyblednuté paškvily zrušenej modrej a červenej značky,“ konštatuje Goduš, ktorý len nedávno, v septembri, po absolvovaní školenia, rozšíril rady značkárov.

Okrem toho, aby sa vyznačil turistický chodník a doplnili sa chýbajúce smerovníky na turisticky značkovanej trase Nová Sedlica - Kremenec - Čierťaž, Goduš a členovia TK Pohoda žiadajú, aby sa za prítomnosti člena Ústrednej rady KST zvolala schôdza RR KST v Humennom a zvolil sa na nej nový predseda RR Humenné a nový predseda komisie značenia RR Humenné.

Škutová : Nedostatky sú na celom Slovensku

Predsedníčka Sekcie značenia KST Eva Škutová zdôrazňuje, že poriadok vo svojich radoch si musia urobiť predsedovia jednotlivých klubov sami.

„Predseda komisie značenia RR KST je volená funkcia a volia ju delegáti valného zhromaždenia príslušnej regionálnej rady. Sekcia značenia má jedinú podmienku: zvolená osoba má byť kvalifikovaný inštruktor značenia KST. Sekcia značenia nemôže do voľby predsedu komisie značenia v regióne zasahovať,“ hovorí.

Pripúšťa, že značkovanie by sa v regióne horného Zemplína dalo organizovať lepšie a že je v ňom aj dosť nedostatkov. „Ale to je na celom Slovensku. Je to dôsledok podfinancovania značkárskej činnosti v minulých rokoch. Aj keď značkári pracujú len viac-menej za symbolickú odmenu, sú v nej náklady napríklad na cestovné, bez peňazí sa značkovanie robiť nedá,“ hovorí Škutová.

„V súčasnosti je to s peniazmi lepšie, aj keď nie ideálne. Ale nedostatky minulých rokov sa odstraňujú len postupne. Naraz sa to nedá,“ prízvukuje.

Dodáva, že značkári nie sú tí, ktorí sú zodpovední za neporiadok v okolí značených turistických chodníkov a ich úlohou nie je zbierať tam odpadky.

Spoliehajú sa na čestnosť a fotografie

Na fyzickú kontrolu práce značkárov v teréne v jednotlivých regiónoch celého Slovenska KST nemá ani peniaze, ani ľudské kapacity.

„Každý značkár by mal byť taký uvedomelý, že neklame a robotu robí poctivo. Okrem toho priamo predseda komisie značenia daného regiónu má právo skontrolovať svojich značkárov v teréne,“ hovorí Škutová.

Sekcia značenia kontroluje prácu značkárov fotografovaním. „Každý značkár, ktorý robí akékoľvek značkárske práce v teréne, celú svoju robotu musí nafotografovať. Existuje na to vykonávací predpis, ktorý stanovuje, čo musí značkár nafotografovať a koľko fotografií musí zhotoviť. Fotky potom pošle na Sekciu značenia. Inak sa mu robota neuzná,“ vysvetľuje.

Predsedníčka Škutová je presvedčená o tom, že je to dostatočná kontrola a navyše sa dá archivovať. „Z fotografií zároveň vidíme, aký je aktuálny stav značenia v teréne,“ myslí si.

Okrem toho chodia členovia Sekcie značenia aj na revízie značkovania do terénu. „Tieto revízie sa však robia zvyčajne tam, kde máme nejaké echo od turistov či z fotografií, že niečo nie je v poriadku,“ dodáva. Do nášho regiónu sa v najbližšom čase členovia Sekcie nechystajú.

Kirschner: Aby sa nenadreli a zarobili

Michal Kirschner, predseda komisie značenia RR Humenné, tvrdí, že problémov so značkovaním je viac ako dosť.

Značkovanie chodníkov je podľa neho namáhavá práca a ešte aj dnes nie je dostatočne finančne ohodnotená. „Predtým značkár na cestu dostal cestovný príkaz, v ktorom si zúčtoval cestovné a stravné ako na služobnej ceste. Zúčtoval si aj sto korún 'ošatné' na deň a poslal hlásenie o vykonanej práci. Dnes sa posiela iba hlásenie, v ktorom sú zahrnuté len pracovné výkony,“ vysvetľuje.

Slabé finančné ohodnotenie a vysoké náklady na cestovné odrádzajú značkárov chodiť do vzdialených regiónov. „Ďalej sú to vysoké nároky na vedomosti a znalosť predpisov a noriem, ktoré musí značkár ovládať už počas školenia. Predseda komisie značenia v regióne má množstvo administratívnej práce: sú to hlásenia, objednávky smeroviek, kopírovanie máp pre úrady, vybavovanie povolení. Samotná značkárska agenda obsahuje 13 tlačív, no a ešte nútime predsedu komisie pracovať aj v teréne,“ spresňuje.

Kirschner konštatuje, že v regióne je veľa vyškolených značkárov, ktorí však pre zložitú administratívu prestali značkovať. „Problémy sú aj medzi samotnými značkármi. Mnohí si vyberajú na obnovu chodníky, ktoré sú v dobrom stave, aby sa nenadreli a zarobili. Staré zanedbané značky nechce nikto obnovovať,“ hovorí.

S tvrdením, že nevie, kde a kedy boli vyznačené chodníky, nesúhlasí. „Každoročne sa na ústredie posiela správa o vyznačených chodníkoch. Uvádzam číslo obnovenej trasy a všetky práce, ktoré boli na nej vykonané. Počet vymenených smeroviek, stavby smerovníkov, skrátka, všetky vykonané práce súvisiace so značkovaním Tak isto sa k tomu prikladá plán práce na budúci rok. Trojročný cyklus obnovy chodníkov sa už dávno nedodržiava, lebo sa robia najnutnejšie práce,“ vysvetľuje.

Osobne si myslí, že Poloniny nie sú na tom najhoršie. Správny turista ale nesmie ísť do lesa bez mapy a kompasu.

Problémy sú aj „hore“

S problémami sa borí aj samotné ústredie. Nedarí sa mu už niekoľko rokov spustiť počítačový program na objednávku smeroviek. „Trpia tým regióny a tiež si myslím, že ústredie vždy uprednostní skôr západné a stredné Slovensko pred východom,“ tvrdí Michal Kirschner.

„Existuje aj medzinárodná komisia, ktorá nám jednoducho zobrala vyše 40 kilometrov červeného chodníka 0918 a dala ho Poliakom. Pritom spojiť Dukliansky priesmyk s Novou Sedlicou bol náš nápad. A čo sme sa nabehali po úradoch, kým sme to vybavili. Je to aj o tom, že si nevážime prácu tých značkárov, ktorí sa najviac narobia,“ myslí si.

S turistickou verejnosťou má poväčšine dobré skúsenosti. „Dá sa povedať, že nám občania fandia a ochotne poradia a pomôžu. Keď sa obrátime na starostov obcí, väčšinou sú ústretoví a pomôžu,“ dodáva.

Samostatnou kapitolou je vandalizmus. „Je smutné, že keď obnovíme značenie na chodníku a vrátime sa o niekoľko dní, naša práca je zničená, stromy sú vyrúbané a poškodené. Vždy vravím, že značkujeme pre rozvoj cestovného ruchu, ktorý nám všetkým prinesie čistý zisk bez veľkých investícií. To by sme mali mať na pamäti,“ dodáva.

Odvolaniu z funkcie sa Kirschner nebráni. „Odpadol by mi kameň zo srdca. Už tri roky núkam svoju funkciu značkárom. Konečne by som sa venoval rodine a chodil na výlety do okolitých hôr a v noci by som nepozeral do stropu a nepremýšľal, čo v značkovaní najskôr urobiť,“ uzatvára.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín