Program starostlivosti o Národný park (NP) Poloniny, schválenie prírodných rezervácií Kyjovský prales a Borsukov vrch, príprava renominačného projektu, vytýčenie nových hraníc chránených území a nové možnosti kompenzácie ujmy neštátnym vlastníkom lesov sú podľa štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia (ŽP) Jána Ilavského pokrokom Slovenska pri ochrane unikátnych prírodných území zapísaných v zozname svetového dedičstva UNESCO. V týchto dňoch prebieha v NP Poloniny a CHKO Vihorlat misia expertov z UNESCO. Pridal sa k nim aj zástupca Rady Európy.
SNINA. O zámeroch a odporúčania misie a workshopu informovali na štvrtkovej tlačovej besede zástupcovia ministerstva, štátnej ochrany prírody a zahraniční experti.
Národný park Poloniny bol vyhlásený v roku 1997 na výmere takmer 30 000 hektárov a takmer 11 000 hektároch ochranného pásma na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou.
Doposiaľ tu bolo vyhlásených 7 národných prírodných rezervácií (NPR), 12 prírodných rezervácií (PR) a 1 prírodná pamiatka.
Rok po jeho vyhlásení mu bol udelený Diplom Rady Európy.
Karpatské bukové pralesy sú cezhraničným svetovým prírodným dedičstvom. Tvoria ich štyri lokality na severovýchode Slovenska (Rožok, Stužica, Havešová, Vihorlat) a ďalších šesť leží na území Ukrajiny.
Do zoznamu UNESCO ich zapísali v roku 2007.
Zoznam svetového dedičstva doplnilo v roku 2011 aj päť prírodných lokalít z Nemecka.
Vlci bijú na poplach
Aktivisti z Lesoochranárskeho zoskupenia (LZ) Vlk dlhodobo upozorňujú na nedostatočnú ochranu Karpatských bukových pralesov (KBP) na slovenskej strane.
Poukazujú na to, že v lesoch sa ťaží drevo, loví zver a pripravujú sa rôzne developerské aktivity.
Žiadajú karpatské pralesy zo zoznamu UNESCO vyškrtnúť. Problémom je podľa nich aj to, že nie sú jasné hranice chránených území.
Listom upozornili na tieto skutočnosti výbor UNESCO ešte v roku 2012.
Ilavský: Problémy sú
Štátny tajomník ministerstva ŽP Ján Ilavský problémy priznáva.
„Ide predovšetkým o to, že pri vyhlasovaní územia neboli jasne vymedzené hranice. Rozdiel bol medzi mapovými a tabuľkovými podkladmi. Nemali sme pripravený program starostlivosti, ktorý by dával jasnú dlhodobú víziu ako s týmito územiami nakladať,“ hovorí.
„Bolo treba zlepšiť komunikáciu s lesníkmi a s neštátnymi vlastníkmi lesov, s obyvateľmi a samosprávami,“ dodáva.
Štátny tajomník hovorí o pokroku
Vlani v októbri sa konala prvá poradná misia zahraničných expertov. Bol na nej prítomný tak ako v tomto roku nezávislý expert IUCN a UNESCO a hlavný garant misie Pierre Galland.
Pokrok, ktorý slovenská strana urobila aj pod vplyvom odporúčaní zahraničných expertov, podľa slov Ilavského znamená vypracovanie návrhu programu starostlivosti o NP Poloniny.
Ten je v súčasnosti vo verejnom pripomienkovom konaní.
Po skončení tohto procesu ho schváli slovenská vláda.
„S ministerstvom pôdohospodárstva sme sa dohodli na uplatňovaní prírode blízkom spôsobe hospodárenia v lesoch na celom území národného parku v rámci programu Pro Silva. Ten by mal priniesť zásadnú zmenu v hospodárení v lesoch,“ dodáva Ilavský.
Za krok vpred pokladá dohodu s ministerstvom obrany o zaradení Kyjovského pralesa do zoznamu UNESCO.
Ide o 170 hektárov bukových lesov.
„S ministerstvom pôdohospodárstva sme sa dohodli na zriadení NPR Borsukov vrch s rozlohou 160 hektárov. V priebehu dvoch – troch mesiacov by ju mala schváliť slovenská vláda,“ dopĺňa.
Renominačný projekt
K trojstrannému projektu Slovenska, Ukrajiny a Nemecka sa chce pripojiť ďalších jedenásť krajín Európy s vyše 30 komponentmi.
„V rámci tohto procesu navrhujeme úpravu územia v rámci NP Poloniny a CHKO Vihorlat a celého Slovenska, aby boli pokryté všetky prírodné bukové lesy od západu až po východ našej krajiny,“ vysvetľuje.
Presné čísla a lokality v renominačnom projekte zatiaľ neuviedol. Podľa jeho slov ide o rozlohou neveľké lokality.
„Zmenšovanie nebude významné, naopak rezervácie rozširujeme. Pôjde len o také územia, ktoré nezodpovedajú kritériám prírodných lesov, kde už prebehla ťažba. Chceme, aby na hraniciach s Ukrajinou a Poľskom bol dovyhlásený ucelený pás najcennejšieho územia,“ povedal.
Predbežný termín dokončenia renominačného projektu je február budúceho roku.
Expert: Misia má poradný účinok
Pierre Galland, nezávislý expert IUCN a UNESCO a hlavný garant misie, zdôraznil, že je zameraná predovšetkým na poradenstvo a hľadanie možností, ako sa vysporiadať s existujúcimi problémami.
„Je priskoro, aby sme povedali záverečné stanoviská k téme, nachádzame sa uprostred misie a získali sme množstvo nových informácií, ktoré musíme spracovať,“ uviedol.
„Misia má poradný účinok. Nevyjadrujeme oficiálne stanovisko,“ zdôraznil.
Podotkol, že v minulosti chýbala komunikácia medzi štátnou správou, zástupcami štátnych, vojenských i súkromných lesov. Posun na slovenskej strane je podľa neho výrazný.
„Máme konkrétny návrh, ktorý dáva zmysel. Je tu nádej na úspech. Vyvstáva ešte rad otázok k téme riadenia a správy NP Poloniny,“ povedal.
Robert Brunner, delegovaný expert z Rady Európy, ako príklad negatívnych informácií označil chýbajúci plán riadenia a správy chránených území a extenzívny výkon poľovníctva v lokalite.
Vyškrtnutie Karpatských bukových pralesov zo zoznamu UNESCa by podľa našich zástupcov i zahraničných expertov bolo obrovskou škodou pre prírodu aj imidž Slovenska.
Kompenzácie budú
Podľa slov štátneho tajomníka Ilavského doposiaľ na Slovensku chýbalo legislatívne prostredie, ktoré by efektívne riešilo otázku kompenzácií.
V novele zákona o ochrane prírody a krajiny existuje päť nových možností ako riešiť s neštátnymi vlastníkmi otázku ujmy.
„Prvý spôsob, ktorý zdá sa bude preferovaný, je riešiť to nájmom. Pozemky, na ktorých je hospodárenie obmedzené, vezme štátna ochrana prírody do nájmu a bude za ne vlastníkom platiť nájomné,“ hovorí.
Ďalšími možnosťami sú zámena alebo výkup pozemkov, zmluvná starostlivosť o lesy s vlastníkmi a finančná náhrada.
„Zákon hovorí, že už pri vyhlasovaní, musí byť uzavretá zmluva o budúcej zmluve, že vláda bude kompenzovať ujmu v dohodnutej výške,“ hovorí.
Podľa Ilavského zmluvy s neštátnymi vlastníkmi pozemkov v NP Poloniny ešte uzavreté nie sú a rokovania prebiehajú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
