Z druhej strany žiadna odozva, žiadna sebareflexia, žiadne pokánie. My sme najmúdrejší a my robíme všetko dobre, vy chudáci si myslite, čo chcete, aj tak váš názor nikoho nezaujíma.
To je realita posledných a pravdepodobne aj nasledujúcich rokov v Humennom. Občas však svitne na lepšie časy a človek má pocit, že „hlas ľudu“ predsa len z času na čas býva vypočutý.
Vysvetlím! Ako dnes si spomínam na minuloročné slávnostné MsZ, kde tiež oceňovali vyznamné osobnosti Cenou mesta a Cenou primátorky. Nazvať to však slávnostným a ešte aj MsZ by bola urážka všetkých zúčastnených a to nechcem, aby ma zasa nerozniesli v nejakom plátku.
Fakt ale je, že netuším, kto bol ocenený a pamäť mi teda ešte celkom slúži. Spomínam si len na to, že celý ceremoniál sa akoby mávnutím čarovného prútika v jednej chvíli zmenil na predvolebnú kampaň a jediná „osobnosť“, ktorá na seba nie prirodzeným spôsobom, a dokonca ani nie vlastným šarmom, strhla pozornosť, bola práve tá, ktorá mala zostať v úzadí. Bolo však pár týždňov pred voľbami.
Osobnosti, neosobnosti – ocenenia, neocenenia – zásluhy, nezásluhy, one woman show nesklamala ani tentokrát.
Po tejto tragikomédii v réžii mesta sa neskôr v niektorých tlačených periodikách, na internete i len tak, v potravinách medzi dôchodcami, ozývali hlasy jednoznačného znechutenia.
Niektorí dokonca poukazovali na to, že je priam scestné podsúvať vzácnym rodákom, ktorí sa po rokoch vrátili pri tejto príležitosti do svojho mesta, vystúpenia Fragile, keď ich títo ľudia videli pravdepodobne už niekoľkokrát. Čo si tým chceme dokazovať? Že na to máme? Zbytočné!
Keď sú konečne doma, ukážme im niečo domáce. Prezentujme to najlepšie z najlepšieho, aby sa za svoje mesto nemuseli hanbiť, ba aby na neho mohli byť hrdí. A hlavne, nerobme z ocenených štatistov v niečej politickej hre, lebo ich to uráža a znevažuje.
Prešiel rok. Znova Pamätné dni mesta, slávnostné MsZ, ocenenia. Bude to fraška! Predpovedali viacerí, ale... Ak sa odosobním a odmyslím si jedno dejstvo s podtitulom Prečo neprišiel Pellegrini?, mala som z toho celkom dobrý pocit.
Len minimum zbytočných rečí, relatívne dôstojné odovzdávanie ocenení, ďakovné reči k veci, v programe 2:1, teda dvaja domáci a jedna cezpoľná účinkujúca a naozaj miliónové rozhodnutie primátorky oceniť záchranné zložky.
Keď si oznova odmyslíme (lebo sme tolerantní) chabé zdôvodnenie, že bolo horúce leto a oni mali veľa zásahov, nikto nepochybuje, že títo ľudia si to zalúžia a že standing ovation bol skutočne srdečný a zaslúžený.
Hovoriť, písať, kričať, vyjadrovať svoj názor má vždy zmysel, lebo aj tí, čo sa tvária, že sú hluchí a slepí, občas previdia a započujú, ale hlavne... uvedomujú si, že ďalšie voľby klopú na dvere a hlas ľudu, hlas boží.
Či?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
