Umeleckí kováči tvorili uplynulé dni na humenskom amfiteátri. Ich pomocníkom bolo kladivo a oheň. Na to, ako sa pod rukami troch mladých mužov chladný kov mení na umelecké dielo s dušou, sa mohla prísť pozrieť aj verejnosť.
HUMENNÉ. V posledný augustový týždeň MsKS hostilo účastníkov jubilejného, už 10. ročníka výtvarného plenéru.
Hornozemplínske impresie sú pocity, dojmy a vnemy z pobytu v našom meste a jeho okolí pretavené do umeleckých diel. Tie, pri ktorých bol hlavným a jediným materiálom kov, vznikli v priebehu štyroch dní. Umelci sa mali čo obracať.
Mestské kultúrne stredisko pozvalo do Humenného umelcov, aby tvorili a vytvorili diela, ktoré sa potom stanú súčasťou galerijného fondu mesta.
Na troch plenéroch v priebehu ostatných dvoch rokov dostali priestor rezbári a maliari zo Slovenska i spoza hraníc. V minulom roku napríklad Stanislav Ondrík, Albert Šimrák a Ján Šeliga vdýchli nemému drevu podobu sôch, ktoré sa stali súčasťou spoločného diela. Renomovaní rezbárski majstri totiž doplnili v rámci výtvarného plenéru už existujúci humenský betlehem.
V tomto roku organizátori pozvali do mesta umeleckých kováčov, mladých umelcov vo veku 25 – 25 rokov, aby v priestoroch amfiteátra rozložili svoje vyhne, nákovy, kladivá a všetko potrebné náradie, ktorého len privezenie a vyloženie trvalo jeden deň.
Ostatné tri sa Michal Kačmár, Jozef Chovanec a Jakub Cmarko venovali samotnému umeniu. Téma bola voľná, každý z umelcov sa mohol realizovať bez obmedzenia. Vznikli tak tri samostatné plastiky.
Kačmár: Inšpiráciou je žena
Michal Kačmár vytvoril zváraný oceľový objekt, ktorý vychádza zo ženskej figúry.
„Roky dospievania som prežil tak, že som hľadal, čomu sa budem venovať. Chcel som robiť niečo trojrozmerné v materiáli, mal som základné výtvarné vzdelanie a aj nejaké chabé skúsenosti s oceľou. Raz som sa celkom náhodou dostal na hrad Helfštýn na zraz umeleckých kováčov, tam som videl prácu s ohňom a kovom a tak som si povedal, že toto je to, čo chcem robiť,“ hovorí Michal, ktorý sa následne prihlásil na ďalšiu strednú školu, tentokrát zameranú špeciálne na kováčstvo v Kremnici.
Už 12 rokov má vlastnú kováčsku dielňu, ale práve leto je obdobím, keď sa „doma“ veľmi nezdržiava.
„Toto leto bolo naozaj také, že niekedy som večer prišiel domov a ráno som sa už znova balil na ďalší plenér. Počas roka nie je veľmi čas na to, aby sme sa venovali vlastnej tvorbe. Robí sa zväčša na zákazku a tak je práve plenér príležitosťou na realizáciu vlastných nápadov. Je to oveľa väčšia sloboda ako v tej dielni,“ priznáva Kačmár.
Cmarko: Máme kočovné leto
Jakub Cmarko prišiel do Humenného z Prievidze. Je študentom katedry sochárstva na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Ku kováčstvu ho priviedol otec.
„Je to vášeň. Keď už viete narábať s týmto materiálom, viete s ním pracovať a vyjadriť prostredníctvom neho aj nejaké emócie, je ťažké vzdať sa toho. Tiež mám kočovné leto. Prešiel som celé Slovensko, od západu na východ. Tento humenský plenér je asi šiesty. Mňa na tom láka najviac to, že môžeme robiť, čo chceme, nie čo musíme,“ hovorí Jakub, ktorý vraj na Hornozemplínske impresie neprišiel s konkrétnou myšlienkou.
Bola to len idea a jednoznačné rozhodnutie, akými technológiami dané umelecké dielo vznikne. Jakub ani pár hodín pred skončením plenéru nevie povedať, čo to nakoniec bude.
„Chcem, aby v tom každý našiel to, čo sám chce. Súčasné umelecké prejavy sú o tom, že interpretácií daného diela je veľa,“ hovorí Jakub, ktorý je v Humennom mimoriadne spokojný a dodáva:
„Veľmi dobre je tu o nás postarané a ak sa ešte niekedy naskytne možnosť prísť niečo pekné vytvoriť práve tu, rád prídem.“
Vystavia ich čoskoro
Všetky tri originálne diela z kovu zostávajú u nás a budú zaradené do zbierkového fondu Galérie mesta Humenné a sprístupnené verejnosti aj v rámci septembrových Pamätných dní mesta.
„Nemá zmysel robiť niečo do skladu. Umelecké diela sú predurčené k tomu, aby boli vystavené, aby sa na ne ľudia pozerali, obdivovali ich, a nie aby boli niekde pod zámkom,“ povedalal Tatiana Hájniková, správkyňa Galérie mesta Humenné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
