Vyštudovaný právnik IGOR FEJKO robí mediátora a podniká v kníhkupectve. Niekoľko rokov učil na Právnickej fakulte v Bratislave a potom v ňom dozrela túžba vrátiť sa do svojho rodného mesta. Tu si otvoril kníhkupectvo, čo i dnes, s odstupom rokov, považuje za geniálny nápad, pre seba a svoj život. Vzdal sa advokátskej praxe a venuje sa mediátorstvu. „Nie som ten, čo na súde obhajuje len jednu stranu. Som ten, čo sa pokúša konflikt zmierniť a vyriešiť mimosúdnou dohodou. Nie tí ľudia sú pre našu spoločnosť vzácni, ktorí vedia konflikty vyhrocovať, drviť, porážať, ktorí sú majstrami vo vedení sporu. Oveľa vzácnejší a potrebnejší sú tí, ktorí dokážu konflikt zmierniť,“ hovorí muž, ktorý sa okrem lásky k svojej rodine netají ani láskou k slovu ako takému. Otec malých detí, ktorý sa práve kvôli tejto svojej vášni vzdal lukratívnej práce a života vo veľkomeste verí, že úspech sa nemeria tým, aký finančný prospech človeku jeho práca prináša, ale nakoľko ho robí šťastným.

Kto je Igor Fejko?

„Otázka sebapoznania je pre mňa tou najzákladnejšou otázkou. Kto teda som? Som živočích, bytosť mysliaca i intuitívna a duchovná, bytosť zviazaná rodinnými a sociálnymi väzbami s inými ľuďmi - som manžel, otec, syn, brat, vnuk, priateľ, právnik, kníhkupec, Humenčan, Slovák, Európan, svetoobčan... Som bytosť prepojená s prostredím - s prírodou a kultúrou, v ktorej žijem. Mám rád, milujem a obdivujem ľudí, prírodu, pohyb, umenie. Som milovník slova, rozhovorov a literatúry. To všetko pokladám za veľmi podstatné, no zároveň povrchové. Pri hlbšom ponore do skúmania vlastnej identity vnímam sám seba predovšetkým ako človeka - ako jedinečný, neopakovateľný, inteligentný, slobodný, fascinujúci prejav univerza. Za prejav duševného i duchovného rastu pokladám na jednej strane rozvinutie a kultivovanie individuality - osobného jedinečného potenciálu a na strane druhej zasa čoraz hlbšie chápanie a prežívanie jednoty. Jednoty s ľuďmi, životom, prírodou, vesmírom. Takto vnímam seba i všetky ostatné ľudské bytosti - sme kvapky v oceáne i oceánom v kvapkách.“

Ste rodený Humenčan? Aké máte väzby na toto mesto?

„Áno, som rodený Humenčan. S výnimkou desiatich rokov, počas ktorých som žil v Bratislave a prechodne aj na Morave, žijem v Humennom v zásade celý život. Mesto má svoje problémy, no pre mňa je domovom, ktorý mám veľmi rád. Nábrežie Laborca, pri ktorom bývam, je pre mňa najkrajším miestom na svete.“

Prečo právo?

„Už na základnej škole som s istotou vedel, že chcem byť právnik. Už vtedy ma veľmi zaujímal fenomén moci a jej zneužívania. Zneužívanie moci, porušovanie práv a slobôd ľudí je niečo, na čo som veľmi citlivý a čo mi nesmierne, bytostne vadí. Právo pokladám za nástroj obrany ľudskej slobody a dôstojnosti, nástroj ochrany proti zvoli mocných, proti nespravodlivosti. Preto právo.“

Kedy a prečo vo vás dozrelo rozhodnutie, že sa chcete vrátiť domov, do Humenného? Väčšina Humenčanov uteká na západ, vy ste sa vybrali opačným smerom. Prečo?

„Mám rád aj Bratislavu, prežil som v nej krásne časy, môj život sa tam významne obohatil a prepojil s pár veľmi blízkymi priateľmi. No Humenné, ako som už povedal, je pre mňa domov, ktorý mám veľmi rád. Mám tu rodičov, sestru, babku, priateľov a kamošov. Humenné je pre mňa krásny kúsok sveta. Magnetizmus rodného mesta ma proste pritiahol späť. Na nejaký čas opustiť domov, ísť „do sveta“ na skusy a potom sa vrátiť a pokúsiť sa byť rodisku užitočný nadobudnutými poznatkami a skúsenosťami - to pokladám za optimálnu cestu životom.“

Vedeli ste už vtedy, že si tu idete otvoriť kníhkupectvo?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín