Korzár logo Korzár Horný Zemplín
Štvrtok, 8. december, 2022 | Meniny má Marína

Za lesy v dedičstve UNESCO miestni dodnes nedostali náhrady

Aktivisti chcú zrušiť štatút svetového dedičstva v karpatských pralesoch. Reakcie sú rôzne.

Karpatský bukový prales v Národnej prírodnej rezervácii Stuživa. Aj on patrí do Svetového prírodného dedičstva UNESCO.Karpatský bukový prales v Národnej prírodnej rezervácii Stuživa. Aj on patrí do Svetového prírodného dedičstva UNESCO. (Zdroj: TASR/Milan Kapusta)

Aktivisti z Lesoochranárskeho zoskupenia (LZ) Vlk dlhodobo upozorňujú na nedostatočnú ochranu Karpatských bukových pralesov (KBP) na slovenskej strane. Tie pre ich unikátnosť v roku 2007 zapísali do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO. Aktivisti však poukazujú na to, že v lesoch sa ťaží drevo, loví zver a pripravujú sa rôzne developerské aktivity. Žiadajú karpatské pralesy zo zoznamu UNESCO vyškrtnúť. Štátne orgány sú za to, aby boli hranice vzácnych území vytýčené nanovo. V septembri posiela UNESCO na Slovensko nezávislého experta. Miestni ľudia sú zdržanliví a upozorňujú, že napriek sľubom dodnes nedostali kompenzácie za lesy, ktoré do prísnej rezervácie patria.

STAKČÍN. Karpatské bukové pralesy sú cezhraničné svetové dedičstvo.

Tvoria ich štyri lokality na severovýchode Slovenska (Rožok, Stužica, Havešová, Vihorlat) a ďalších šesť leží na území Ukrajiny. Do zoznamu UNESCO ich zapísali v roku 2007. Zoznam svetového dedičstva doplnilo v roku 2011 aj päť prírodných lokalít z Nemecka.

Aktivisti: V lesoch sa ťaží a loví

Aktivisti z VLK–a však od začiatku upozorňujú na to, že aj že napriek deklarovanej najprísnejšej ochrane sa v týchto územiach na slovenskej strane legálne ťaží drevo, loví zver, pripravujú sa tu developerské projekty ako napríklad lyžiarske stredisko vo Vihorlatských vrchoch alebo cestný hraničný priechod v Poloninách. Problém je i to, že nie sú jasné hranice chránených území.

Listom upozornili na tieto skutočnosti výbor UNESCO ešte v roku 2012. Na prelome júna a júla sa v Bone uskutočnilo 39. zasadnutie Výboru svetového dedičstva UNESCO, ktoré si podľa Petra Saba z VLK–a osvojilo ich tvrdenia.

„Výbor prijal uznesenie, v ktorom potvrdil to, o čom hovoríme už osem rokov: že v slovenskej časti sa rúbe drevo, loví zver a nie sú jasné hranice. Nikto presne nevie, kde sa lokalita nachádza,“ hovorí.

„V rozpore s údajmi z nominačného projektu, kde je uvedené, že celá lokalita je prísne chránená v zmysle kategórie Svetovej únie ochrany prírody, v skutočnosti len tridsať percent tohto územia je chránených ako rezervácia. Na zvyšku sa legálne ťaží a loví, teda dochádza k ničeniu predmetu ochrany územia,“ vysvetľuje Sabo.

Jediné možné riešenie podľa neho je vyškrtnutie slovenskej časti pralesa zo zoznamu UNESCO. „Slovenská republika podľa nás nemá vôľu a možnosti, aby zabezpečila reálnu ochranu územia,“ zdôrazňuje.

„Aj miestni zástupcovia sú proti zoznamu UNESCO. Nehľadáme žiadne iné alternatívne riešenie,“ hovorí.
Pripomína, že v roku 2013 spísali poľovné združenia, urbárske spoločnosti a obce v Poloninách petíciu, v ktorej žiadali odobrať Diplom Rady Európy. Podobná petícia je aj proti UNESCO. „Vychádzame z toho ako z reality. Všetci sú proti. Ich sa nikto vopred nepýtal. V tomto prípade sme v zhode,“ dodáva.

Štát sa podľa Saba snaží nájsť s UNESCO riešenie v podobe vytýčenia nových hraníc, zmenšenia a fragmentovania jadrového územia.

„Je to v rozpore s predpokladmi, na základe ktorých bolo územie vyhlásené. Bolo vyhlásené na základe toho, že bolo celistvé a že malo rozmery. Na svetové pomery ide o malé územia. Chcú ich zmenšiť a fragmentovať. Územia nebudú schopné zabezpečiť trvalú existenciu toho typu biotopov, pretože bočné efekty budú také silné, že výrazne ovplyvnia samotné územia. Vzniknú úplne maličké jadrové územia. Z pohľadu ochrany prírody sú to nezmyselné riešenia: územia sú malé a idú ich ešte zmenšiť a fragmentovať. Je to veľký problém,“ vysvetľuje Peter Sabo.

V septembri príde na Slovensko nezávislý expert UNESCO, ktorý sa priamo na mieste stretne so zainteresovanými stranami. Podobná misia sa uskutočnila v roku 2011 a vlani.

UNESCO o problémoch vie

Vyškrtnutie nie je cesta, komentuje snahy aktivistov stála delegátka SR pri UNESCO Klára Novotná.

„Sú to prvky, artefakty, ktoré sa nikde na svete v takejto hodnote nezachovávajú, zdôrazňuje unikátnosť pralesov zapísaných v Zozname svetového dedičstva. Toto je výzva zachovať ten prvok tam, kde je, lebo tam patrí,“ dodáva Novotná pre TASR.

UNESCO podľa jej slov o určitých problémoch vie. Lokality na východe Slovenska mapuje v rámci expertnej misie a ponúka riešenia.

Hranice vzácnych území by mali byť do februára budúceho roka nanovo vytýčené.

„Treba to zakresliť a opäť aj preventívne vyriešiť, aby nevznikli na novom území nové problémy. Ministerstvo životného prostredia v týchto veciach postupuje mimoriadne obozretne s tímom UNESCO a World Heritage Centre,“ priblížila Novotná.

Ministerstvo zvyšuje ochranu

To, že ministerstvo vo veci koná, potvrdil pre TASR jeho hovorca Maroš Stano. Nedostatočnú ochranu území karpatských bukových pralesov zapísaných v zoznamoch UNESCO rezort rieši napríklad aj sprísnením doterajšej ochrany medzi už existujúcimi národnými prírodnými rezerváciami.

Cieľ vyhlásenia novej prírodnej rezervácie Borsukov vrch je vytvoriť spojitú lokalitu, ktorá by zahŕňala prirodzene sa vyvíjajúce lesy.

„Envirorezort považuje za kľúčové zapojenie miestnych aktérov do riešenia identifikovaných problémov. Intenzívne rokujeme s vlastníkmi, správcami pozemkov a samosprávami v dotknutých lokalitách o opatreniach na dosiahnutie a zabezpečenie cieľovej kvality územia prostredníctvom ich zapojenia do starostlivosti o toto územie,“ uzatvára Stano.

LPM: Nerobíme žiadnu nezákonnú ťažbu

Štefan Salaj, výrobno–obchodný námestník riaditeľa Lesopoľnohospodárskeho majetku (LPM) Ulič akékoľvek nezákonné aktivity odmieta.

„Nerobíme žiadnu nezákonnú ťažbu. Hospodárime podľa schváleného programu starostlivosti o les, teraz sme v jeho druhom roku,“ hovorí.

Vyhlásenie prírodných rezervácií sa podľa neho udialo bez vedomia verejnosti a zisťovania názoru miestnych obyvateľov.

„Pralesov je málo. Väčšinu tvoria hospodárske lesy. Tie vyrástli vďaka dobrej práci lesníkov. Stav lesa sa zlepšuje, veď preto sme dostali Diplom rady Európy,“ zdôrazňuje.

Pri tvorbe plánu aktivít zohľadnili v LPM podľa slov Salaja všetky požiadavky ochrany prírody. „Hospodárime jemným a trvalo udržateľným spôsobom,“ uzatvára.

Aktivity VLK–a a prípadné vyškrtnutie KBP zo zoznamu UNESCO nekomentoval.

Čakajú na kompenzácie

Nami oslovení predsedovia urbárskych spoločností i lesní hospodári chceli ostať v anonymite.

Všetci zhodne potvrdili, že o vyhlásení prírodných chránených území nemali vopred žiadne informácie.

„Všetko sa udialo za naším chrbtom. Nikto sa nás na nič nepýtal. Štát mal najprv vykúpiť súkromné pozemky a až potom ich dávať do svetového dedičstva,“ hovorí predseda jedného z urbárov. „Núkali nám finančnú kompenzáciu alebo výmenu pozemkov. Nič sa nedeje.“

Súkromní vlastníci lesa sú vraj ochotní dohodnúť sa. „Dáme časť pozemkov do piateho stupňa ochrany, ale požadujeme kompenzáciu. Som viazaný rozhodnutím valného zhromaždenia nášho urbáru,“ dodáva druhý zdroj.

Aktivitu VLK–a o vyškrtnutie KBP zo zoznamu svetového dedičstva pokladajú niektorí za kontraproduktívnu.

„Chráň boh, vyškrtnúť! Treba to zachovať a bojovať za to, aby sa podmienky ochrany dodržiavali. Nech radšej tlačia na príslušné orgány, aby boli v tomto smere dôslednejšie,“ myslí si lesný hospodár.

„Treba podporovať snahy vyhlásiť NP Vihorlat. To je lepšia cesta. Rušiť niečo, čo nám už bolo priznané, je neuvážené,“ dodáva.

Niektorí sú však toho názoru, že by sa im aj po vyškrtnutí KBP zo svetového dedičstva UNESCO „spávalo dobre“.

Fakty

Čo je v Svetovom prírodnom dedičstve UNESCO - karpatských pralesoch

Karpatské bukové pralesy sú cezhraničné svetové dedičstvo. Tvoria ich štyri lokality na severovýchode Slovenska (Rožok, Stužica, Havešová, Vihorlat) a ďalších šesť leží na území Ukrajiny.

Do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO ich zapísali v roku 2007. Zoznam svetového dedičstva doplnilo v roku 2011 aj päť prírodných lokalít z Nemecka. Územia zaberajú rozlohu: 4 391 hektárov v Nemecku a 29 278 hektárov na Slovensku a Ukrajine. Od spomínaného roku vystupujú pod spoločným názvom Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka.

„Pralesy sa tiahnu pozdĺž 185 kilometrov dlhej osi vedúcej od Rachivského masívu - Huculských Álp a pohoria Čornohora na Ukrajine smerom na západ a cez Poloninský hrebeň po Bukovské a Vihorlatské vrchy na Slovensku,“ hovorí Iveta Buraľová zo Správy Národného parku Poloniny.

Prales je človekom nenarušený alebo len málo narušený prírodný les, ktorý predstavuje vrchol prírodného ekosystému.

„Do dnešných dní sa v Európe zachovala len nepatrná časť takýchto území, pre ktoré je typická pestrosť živočíšnych a rastlinných druhov,“ konštatuje Buraľová. Súčasť ekosystému karpatských pralesov sú napríklad zubačka žliazkatá, zvonček hrubokoreňový či ľalia zlatohlavá. Sú zároveň domov vzácneho hmyzu - fúzačov, mloka karpatského, salamandry škvrnitej, vretenice severskej, viacerých druhov ďatľov, bociana čierneho, sovy dlhochvostej a mnohých ďalších operencov.

„Žije tu, samozrejme, srnčia a jelenia zver, zo šeliem rys ostrovid, vlk dravý, mačka divá a medveď hnedý. Ďalší z pôvodných druhov karpatskej fauny je aj zubor hrivnatý,“ dopĺňa.

Na našom území žije zubor vo voľnej prírode v súčasnosti iba na severovýchode Slovenska. Karpatské pralesy sú významné aj z pohľadu celosvetovej - genetickej banky buka,“ doplnila Buraľová

tasr



Najčítanejšie na Horný Zemplín Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šéf sporiteľne: Synovia ma inšpirujú, čo čítať a koho sledovať
  2. Plánujete budúci rok kúpu kosačky ?
  3. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  4. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  5. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  6. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  7. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  8. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  1. Plánujete budúci rok kúpu kosačky ?
  2. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  3. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  4. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  5. Auto do 14-tisíc už nekúpite. Zvážte radšej prenájom
  6. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  7. Helenky prichádzajú na svetlo sveta s ďalšími novými bytmi
  8. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 704
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 611
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 915
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 996
  5. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 4 805
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 284
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 269
  8. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 099

Blogy SME

  1. Júlia Piraňa Mikolášiková: Aktér vraždy exprimátora Hurbanova ostal bez trestu. Je mestský policajt a stráži verejný poriadok
  2. Seniori v pohybe: Jaroslav Servátka: „Seniori dokážu prekvapiť a prekvapujú pravidelne.“ 1.časť
  3. Jan Pražák: Sex ve třech?
  4. Ľuboš Vodička: Tajomstvo meča z Mariánky
  5. Martin Sústrik: Sociálny kapitál od Ruska po Švajčiarsko
  6. Anna Miľanová: Behavioristická psychológia z pohľadu Carla Rogersa...
  7. Věra Tepličková: Pracovať od svitu do mrku a nikdy inak
  8. Peter Chovanec: Mestá a vlaky Uzbekistanu
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 20 092
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 13 383
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 10 470
  4. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 365
  5. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 965
  6. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 478
  7. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 2 365
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 257
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  4. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Júlia Piraňa Mikolášiková: Aktér vraždy exprimátora Hurbanova ostal bez trestu. Je mestský policajt a stráži verejný poriadok
  2. Seniori v pohybe: Jaroslav Servátka: „Seniori dokážu prekvapiť a prekvapujú pravidelne.“ 1.časť
  3. Jan Pražák: Sex ve třech?
  4. Ľuboš Vodička: Tajomstvo meča z Mariánky
  5. Martin Sústrik: Sociálny kapitál od Ruska po Švajčiarsko
  6. Anna Miľanová: Behavioristická psychológia z pohľadu Carla Rogersa...
  7. Věra Tepličková: Pracovať od svitu do mrku a nikdy inak
  8. Peter Chovanec: Mestá a vlaky Uzbekistanu
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 20 092
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 13 383
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 10 470
  4. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 365
  5. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 965
  6. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 478
  7. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 2 365
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 257
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  4. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu