O Moste lásky, kde si svoju lásku môžu Humenčania zamknúť na kľúčik, už vie hádam každý, ale dnes tu máme niečo pre tých, čo možno ešte stále hľadajú, dúfajú a nestrácajú nádej. Ak veríte v silu histórie, možno vhodenie mince do humenskej Studne nádeje bude mať pre vás svoj vlastný význam a zmysel, i keď by sa to robiť nemalo.
HUMENNÉ. Počuli ste už o tom, aby niekto rozdelil studňu na polovicu? Bývalí majitelia humenského renesančného kaštieľa to dokázali.
Studňa na nádvorí je odkrytá a sprístupnená verejnosti už takmer 10 rokov. Málokto však pozná jej históriu.
„Na počiatku bola myšlienka skrášliť a zútulniť nádvorie kaštieľa. Ako to už býva, pomohla nám náhoda. Počas zalomenia časti betónového pokryvu sa nám podarilo na nádvorí lokalizovať stredovekú kamennú studňu. Tak sa zrodil projekt jej znovuoživenia pod názvom Studňa nádeje,“ povedal pre médiá pri príležitosti jej slávnostného sprístupnenia na Vianoce 2005 riaditeľ Vihorlatského múzea Vasil Fedič.
Názov vznikol celkom neprozaicky
Keď sa múzejníci začiatkom 21. storočia rozhodli túto studňu znova oživiť a naplniť, bola pre nich nádejou, že ani v časoch finančných suchôt nezostane kultúra na periférii záujmu spoločnosti.
Na obnovu studne prispeli aj drobní darcovia prostredníctvom verejnej finančnej zbierky.
V apríli 2003 sa začal projekt na obnovu pôvodnej studne z konca 12. storočia na nádvorí kaštieľa. Pôvodné základy stredovekej studne sa dnes nachádzajú pod betónovou dlažbou, zhruba 10 metrov od steny východného krídla nádvoria, približne v strede štvrtého okna.
História vzniku kamennej studne siaha do obdobia výstavby stredovekej pevnosti, tzv. vodného hradu na rozhraní 12. a 13. storočia. Na nádvorí pevnosti až do obdobia renesančného kaštieľa pretrvala ako rezervoár pitnej vody studňa bezmála desať storočí.
Studňa má oválny pôdorys s rozmermi 200x180 cm a v hĺbke 9 metrov sa zužuje na priemer 160 cm. V hĺbke 820 cm bol k vencu studne na západnej strane pristavaný omietnutý múrik, pravdepodobne zakrývajúci tzv. kapsu.
Je to vlastne otvor, do ktorého sa v časoch nebezpečenstva uschovávali cennosti alebo potraviny.
Ako je to dnes
„V studni už nebude voda - prameň sa stratil z dôvodu rôznych regulácií a stavebných prác v meste a okolí kaštieľa. Návštevníci hádžu do studne mince, a nielen tie. Možno je za tým želanie vrátiť sa do kaštieľa ešte raz, alebo len všeobecný zvyk,“ hovorí Ivana Strakošová z Vihorlatského múzea.
Dopĺňa zaujímavosť, ktorá sa práve k humenskej Studni nádeje viaže:
„Pri spore dvoch sestier Anny Marie a Terézie Zichy v roku 1757 bola v zápisoch zo súdneho sporu aj studňa rozdelená na polovicu.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
