Žatva v hornom Zemplíne vrcholí. Hektárové výnosy sú dobré, približujú sa celoslovenskému priemeru.
HORNÝ ZEMPLÍN. Žatva sa v regióne začala v 29. týždni.
„Informácie o osevných plochách máme zo štatistického úradu, keďže nezastrešujeme všetkých poľnohospodárov,“ hovorí riaditeľka Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Humennom Jana Špuntová.
V tomto roku osiali poľnohospodári repku na takmer polovičnej výmere ako v minulom roku.
„Vlani to bolo zhruba 900 hektárov, v tomto roku len 320,“ hovorí. Faktorov je podľa riaditeľky Špuntovej hneď niekoľko.
„Závisí to od ceny repky, od osevných postupov poľnohospodárov. V našich troch okresoch máme tri bioplynové stanice, čo je veľa. Aby mohli fungovať v čo najlepšom režime, potrebujú kukuričnú siláž a krmoviny. Veľmi veľa plôch, ktoré boli v minulosti osiate obilovinami a repkou, ustúpilo kukurici,“ vysvetľuje.
Pokles plôch osiatych husto siatymi obilninami je o približne 500 hektárov. Pšenica rástla na 1 802 hektároch, jačmeň na 295, raž na 94, ovos na 300 a tritikale na 450 hektároch.
Niekde ešte ani nezačali
Žatva je ukončená na približne 90 percent. „Sú podniky, ktoré ju ešte ani nezačali. Napríklad v Černine a Košarovciach budú žať až po skončení prác vo Vranove a v Michalovciach,“ spresňuje.
Začiatok žatevných prác v 29. týždni je podľa Špuntovej štandardný ako po iné roky. Výhodou suchého počasia je plynulosť žatevných prác.
„Boli roky, keď sa žatva pre dážď končila až začiatkom septembra. Voľakedy sa začínalo žať na juhu a postupne sa postupovalo na sever. Teraz sa s jedno či dvojtýždňovým rozdielom začína všade naraz.“
Výnosy sú dobré
Porovnávať hektárové výnosy s vlaňajškom sa podľa slov Špuntovej nedá, lebo minulý rok bol mimoriadne priaznivý. Tohtoročné hektárové výnosy sú dobré, priemer kazí len repka.
„Výnos z hektára je 2,4 tony. Dôvodom nižšej úrody je to, že v tomto roku bol už predaj moreného osiva zakázaný. Pri nemorenom osive je veľmi dôležité vystihnúť prvých škodcov a aplikovať postreky, aby sa zabránilo chorobám. Svoje urobilo aj sucho,“ zdôrazňuje. Sucho neprospieva ani krmovinám.
Priemerný hektárový výnos pšenice je 5,2 tony, napríklad Agro v Dlhom dosiahlo až 6,2. Slovenský priemer je 5,56. Medzi najlepších pestovateľov patria Agroluk v Kamenici nad Cirochou a Agrifop v Stakčíne.
Problémom sú podľa Špuntovej nízke výkupné ceny.
„Cena kŕmneho obilia je po žatve približne 120 eur za tonu, čo je málo. Vlani bola 135 – 140 eur. Repka ide po 370 eur. Boli roky, keď stála aj 450 eur,“ hovorí.
Citeľne klesli aj ceny mlieka. Znižuje sa aj živočíšna výroba. „Voľakedy sme mali kvótu 15 000 000 litrov mlieka, dnes je okolo 8. Narástla aj cena za pôdu a jej prenájom. Štátne dotácie sú mizivé,“ uzatvára Jana Špuntová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
