Korzár logo Korzár Horný zemplín
Nedeľa, 19. august, 2018 | Meniny má Lýdia
Nájdete nás na webe

V Humennom sa jarmoky konajú už 377 rokov

Od štvrtka do soboty sme si užili jarmočnú náladu. Návštevníkov neodradila ani ortuť teplomera.

Návštevnosť Humenského jarmoku ovplyvnilo počasie. Počas predpoludnia sa nebolo treba k stánkom predierať.(Zdroj: mima)

Tradícia letných spoločensko-kultúrnych stretnutí na humenskej pešej zóne pokračuje. Od štvrtka do soboty sme si užili jarmočnú náladu. Návštevníkov neodradila ani ortuť teplomera, ktorá mala ambíciu prekonať niekoľkoročné rekordy. Humenský jarmok sa uskutočnil už po dvadsiatyšiestykrát.

HUMENNÉ. Vyše tristo rokov však trvalo aj obdobie, kedy Humenné právo a výsadu organizovať jarmoky nemalo.

Časy sa menili, panovníci, predsedovia, primátori prichádzali a odchádzali, historické udalosti striedali, ale jedno nezmenili ani roky, ani ľudia.

Článok pokračuje pod video reklamou

A to, že k Humennému kus tradície v podobe „jarmočných dní“ jednoducho patrí a že Humenčania si ich aj v každých časoch vedia vychutnať. Tohtoročné tropické počasie ovplyvnilo aj návštevnosť. Ulica praskali vo švíkoch až so západom slnka.

321 rokov bez jarmokov

Pravdou je, že v tomto meste sa jarmoky konajú už 377 rokov, ale aj to, že vyše 300 rokov trvalo obdobie, kedy Humenné právo a výsadu organizovať jarmoky nemalo.

Samotné Humenné sa vyvíjalo ako zemepánske mestečko a dá sa povedať, že ťažilo zo svojej polohy na ceste zo Sedmohradska a Podunajska do Poľska.

Prvou písomnou zmienkou je stručný zápis s dátumom 1317 v elenchu rodiny Drugeth, ktorý hovorí o darovaní mestečka kráľom Karolom Róbertom za vernosť.

Drugethovci už v krátkom čase po získaní majetku spravili z Humenného stredisko svojho domínia, ktoré riadili z novopostaveného sídla – humenského kaštieľa. Do tohto obdobia spadá aj usadenie františkánov v meste a výstavba kostola s kláštorom na darovaných pozemkoch.

Už v 14. storočí bolo Humenné tridsiatkovým mestom s právom vyberať mýto. Diplomy z rokov 1470 a 1484 ho uvádzajú ako „oppidum“. Z 15. storočia pochádza i najstaršia pečať mesta, na kruhopise ktorej sa uvádza: „Sigillum civitatis Homonna“. Centrum mesta - námestie plnilo aj funkciu trhoviska. Obchodovalo sa na ňom asi od nepamäti, právo konať trhy (jarmoky) však dostalo mesto až od Ferdinanda III. v roku 1638. A presne stanovené bolo aj to, kedy! Bolo to dvakrát v roku, 5. – 7. februára a 13. – 15. septembra.

Tie dnešné síce už s tými niekdajšími veľa spoločného nemajú, ale svojich priaznivcov, ktorí kvôli nim prichádzajú do mesta, si vždy nájdu.

Pavol Tomko predával ručne vyrábané hudobné nástroje. Fujary nielen predáva, ale na nich aj hrá. Foto k článku: Miroslava Masicová

Najkrajšie sú tie, čo vyzdobil Pán Boh

Pavol Tomko z Malého Ruskova v okrese Trebišov je výrobcom ľudových hudobných nástrojov. Svoju prvú fujaru vyrobil asi pred pätnástimi rokmi.

„Veľmi som chcel fujaru a zdala sa mi príliš drahá, tak som si povedal, že si ju vyrobím. Je to naozaj majestátny nástroj. Nič, len drevo a trochu kože a aký nádherný zvuk to vydáva. Šikovní boli tí naši predkovia, šikovní,“ smeje sa tiež šikovný chlap, ktorý sa popri výrobe fujár a píšťaliek na ne aj naučil hrať.

Okrem toho vyrába aj goralské dlabané korýtkové husle, ktoré sú vzácne tým, že sa vyrábajú z jedného kusu javora, iba navrch sa prilepí smreková doska.

Na fujary a píštalky je najvhodnejšia baza, ale môže byť aj agát a javor.

„Niektorí si píšťalku kúpia pre seba a hrajú na nej, iní ako darček pre blízkych do poličky. Najviac si to vedia vážiť zahraniční Slováci, pre tých je to vzácnosť s vôňou domova. Ale aj u nás, na strednom a západnom Slovensku ich využívajú aj v ľudových hudbách napríklad,“ vysvetľuje Pavol.

So svojimi hudobnými nástrojmi sa vie aj poriadne vyhrať, vyzdobí ich podľa vlastného vkusu a fantázie, ale sám tvrdí, že najradšej má také, ktoré vyzdobil Pán Boh.

„Môžu byť hrboľaté, nerovné, ale ja ich už nezdobím, nechám ich tak, aké bolo pôvodné drevo. To sa mi páči najviac,“ vyznáva sa Tomko.

Jeho píšťalky sa páčili aj Humenčanom, niekoľko ich predal už za prvý deň Humenského jarmoku.

Školský rok je tu čo nevidieť. Papuče pre škôlkarov a malých školákov sa predávali ako teplé rožky.

160 stánkov s všehochuťou

Kto prišiel a videl, zrejme nebol sklamaný. Vyberať si bolo z čoho, či ste už prišli za nákupom, dobrým jedlom, alebo stretnúť sa s priateľmi.

Rozpálené námestie aj počas poludnia hostilo stovky domácich i cezpoľných, ktorí si nechceli nechať ujsť príležitosť, aká sa najbližšie naskytne až o rok. K večeru ľudí pribúdalo.

„Chodievajú ľudia aj dnes, v tej horúčave a aj keď je taký predvýplatový dátum, ale je to dosť cítiť. Obzerajú, kúpia len sporadicky nejakú drobnosť, ale v podstate je to tak všade. Časy, keď sa predávalo vo veľkom sú dávno za nami a aj my to robíme už len tak, zo zotrvačnosti. Je to bieda,“ posťažovala sa pani Alena zo stánku s detskými hračkami a inými „čačkami“.

„Ja si nesťažujem, jesť a piť sa bude stále, aj keby na nič iné nebolo, niektorí štamgasti sú tu od rána a zostanú do záverečnej. Najviac ľudí je však samozrejme až k večeru. Že máme najlepšiu pečenú rybu, klobásky či cigánsku pečienku ani netreba nikoho presviedčať. Niekorí idú k nám, lebo sme cudzí, iní zas dávajú prednosť domácim, ktorých poznajú a asi už aj chuť ich jedla. Nevadí. Máme dosť, ľudí je dosť, každý si príde na svoje, len mám obavy, či všetci dokážu odhadnúť svoje limity. Predsa len, v takom teple treba byť opatrný,“ usmieva sa Janko a utiera si spotené čelo. Nechceme ani tipovať, v koľkých stupňoch pri grile dnes pracuje on.

Keď neprší, aspoň nech nepáli. S teplo a slnkom každý bojoval po svojom.

Mesto zarobilo, ľudia minuli

Vybrať sa na jarmok, akýkoľvek, s prázdnou peňaženkou nejde. Hlavne, ak máte deti, ktoré lákajú farby balónov a chute dobrôt, hlasy všakovakých hračiek a tvary rôznych iných zbytočností.

Ak ste gurmán a neobíjdete stánky s občerstvením, alebo len chcete niečo na pamiatku. Tri dni zábavy a predaja pod holým nebom na humenskej pešej zóne vytiahli z vreciek návštevníkov nejaké tie drobné i papierové.

Mestskú kasu však jarmok zakaždým celkom slušne podporí. Minuloročného XXV. humenského jarmoku sa zúčastnilo 210 predávajúcich, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom je o 50 predávajúcich menej.

Príjmy pre mesto v 2014 z letného jarmoku predstavovali sumu 21 224,52 eura. Príjmy z XIX. vianočných trhov predstavovali sumu takmer 15–tisíc eur.

V tomto roku mesto avizovalo, že ponúkať svoj tovar či služby by tu malo viac ako 160 majiteľov stánkov s najrôznejším sortimentom. Predávalo sa od 8. do 20. hod. a v sobotu do 18. hodiny na Námestí slobody, na Gorkého ulici, ktorá bola čiastočne uzatvorená. Ďalej na Vihorlatskej ulici a uzavretá bola aj Ulica 26. novembra.

Stánky s občerstvením boli už tradične umiestnené v druhej časti Gorkého ulice a otvorené do desiatej večer. V dňoch konania Humenského jarmoku boli mestské parkoviská pre účastníkov a návštevníkov poskytnuté zdarma.

Pódium pri Fontáne lásky bolo kultúrnym centrom diania. Okrem štvrtkového slávnostného otvorenia na ňom vystúpila domáca hudobnú skupina Jeno's Brothers, predstavilo sa cezpoľné Brekovské divadlo Vinočok, FS Udavčane či skupina Atmosferik.

V sobotu podvečer sa jarmok skončil, pešiu zónu vyčistili, ulice sa sprejazdnili a život sa vrátil do starých koľají. Pre mnohých konečne.

Už dnes však vieme, že 18. a 19. decembra bude mesto Humenné hostiteľom jubilejných XX. humenských vianočných trhov.



Obsluhe pri grile nebolo čo závidieť. Dobroty sa pripravovali už od rána, najväčší nápor bol večer.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Horný Zemplín Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  3. Keď Slováci krotia morský vietor
  4. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  5. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  6. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 €
  7. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  8. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  9. Vizuálny smog je problém
  10. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Podceňovať skúšobné jazdy sa pri výbere vozidla neoplatí
  3. Slováci nakupujú viac slovenskej zeleniny a ovocia ako vlani
  4. Plánovaním financií vás ani prísnejšie podmienky nezaskočia
  5. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  6. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  7. Keď Slováci krotia morský vietor
  8. Ochrana pred tropickou horúčavou
  9. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  10. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  1. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 11 516
  2. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov 10 229
  3. Najkrajšie americké národné parky 10 107
  4. Vizuálny smog je problém 3 222
  5. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 € 3 016
  6. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 2 886
  7. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate 2 430
  8. Keď Slováci krotia morský vietor 2 136
  9. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 2 015
  10. Križovatka si vyžiada rozsiahlu odstávku teplej úžitkovej vody 1 341

Neprehliadnite tiež

Reportér: Nechápal som, čo sa deje, po Štúrovej šli v protismere tanky

Televízny redaktor Jozef Mríz na námestí zakrýval kameramanov.

Košičania na nich brali tehly z rozostavaného hotela, oni pálili ostrými

Augustové udalosti pripravili o život mladých ľudí.

Prokuratúra dostala podnet, aby prešetrila chýbajúci obchvat v Dvoriankach

Petičnému výboru obce sa nepáči postup štátnych orgánov.

Majstrami sveta v ryžovaní zlata sa stali zlatokopi z Trebišova

K víťazstvu im pomohlo aj české púpavové víno.

Hlavné správy zo Sme.sk

PÍŠE LUBOŠ PALATA

Česko sa stalo základňou vietnamskej rozviedky

Únos je len špičkou ľadovca.

KOŠICE KORZÁR

Účtovník mafiánskeho klanu chce pôsobiť ďalej na Slovensku

Pre klan kúpil hotel v Tatrách. Košice si vybrali pre lety do Nemecka.

DNES PÍŠE MATIA LENICKÁ

Nedráždite bieleho muža

Vyrúbali mu višňový sad.

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop