Odhalili sa. Odhodili „šaty z úspechu“ a postavili sa pred publikum úplne nahí. V ten sparný večer to bol príjemný a naozaj osviežujúci počin štvorice Humenčanov.
HUMENNÉ. Sériu posedení pri ľudských príbehoch, kde hostia idú s kožou na trh a odhaľujú svoju dušu, rozbehol Mládežnícky parlament FreeMar začiatkom prázdnin.
Vždy štyria hostia v časovom limite 20 minút hovoria o sebe a svojej cesta k úspechu, potom odpovedajú na otázky moderátora.
Na druhom takomto stretnutí verejnosti predstavili svoj inšpiratívny životný príbeh Igor Fejko (kníhkupec), Jana Ďurašková (aktivistka a novinárka), Jaroslav Varchola (vedec) a Miroslav Jakubov (profesionálny športovec).
Fejko : Milujem to, čo robím
Vyštudovaný právnik, ktorý robí mediátora a podniká v kníhkupectve. Niekoľko rokov učil na Právnickej fakulte v Bratislave a potom v ňom dozrela túžba vrátiť sa do svojho rodného mesta.
Tu si otvoril kníhkupectvo, čo i dnes s odstupom rokov považuje za geniálny nápad pre seba a svoj život. Vzdal sa advokátskej praxe a venuje sa mediátorstvu.
„Nie som ten, čo na súde obhajuje len jednu stranu. Som ten, čo sa pokúša konflikt zmierniť a vyriešiť mimosúdnou dohodou. Nie tí ľudia sú pre našu spoločnosť vzácni, ktorí vedia konflikty vyhrocovať, drviť, porážať, ktorí sú majstri vo vedení sporu. Oveľa vzácnejší a potrebnejší sú tí, ktorí dokážu konflikt zmierniť,“ hovorí muž, ktorý sa okrem lásky k svojej rodine netají ani láskou k slovu ako takému.
Otec malých detí, ktorý sa práve pre túto svoju vášeň vzdal lukratívnej práce a života vo veľkomeste, verí, že úspech sa nemeria tým, aký finančný prospech človeku jeho práca prináša, ale nakoľko ho robí šťastným.
Ďurašková : Ži tak, akoby nebol zajtrajšok
Aktivistka a šéfredaktorka miestneho týždenníka mladým fandí a sľubuje im všemožnú pomoc. Zároveň spomína na to, že keď ona sama bola v tínedžerskom veku, mnohé podobné aktivity neboli možné a priznáva, že niekde tam v nej začali klíčiť zárodky aktivizmu.
Sama seba považuje za človeka, ktorému oficiálne formálne fungovanie spoločnosti nestačí, ba až prekáža a chce robiť veci inak, svojsky. A tiež neuznáva autority.
„Osobnosť pre mňa je vždy človek pod tými šatami z úspechu, ktoré mu oblieka spoločnosť, alebo si ich oblieka sám. Ak si ich oblieka sám, snažím sa pod nimi nájsť toho cisára v priesvitných šatách,“ zamýšľa sa mladá žena, ktorá nemá problém s prejavením svojho názoru, ale uznáva, že ako novinárka v záujme zachovania objektivity si ho niekedy jednoducho musí nechať pre seba.
„Občas sa vo mne bije tá aktivistka s novinárkou. Ak mi pri nejakej téme vrie v žilách krv, nemôžem všetky svoje pocity a názory preniesť do článku, ale toto povolanie momentálne aj tak považujem za výhru. Už len tým, že môžem. Môžem riešiť témy, na ktoré mám nielen ja ako občan, ale aj iní ľudia, právo a vlastný názor. Na druhej strane, s nálepkou aktivistu sa novinárčina robí veľmi ťažko.“
Jana žila 12 rokov mimo tohto mesta, 7 rokov štúdia a práce v Prahe a ďalších 5 rokov školy života v Anglicku stačilo. Pred štyrmi rokmi sa vrátila domov, lebo „Tu je moje šerco,“ hovorí s úsmevom, ale celkom vážne.
Varchola : Všetko so všetkým súvisí
Zakladateľ stredoškolských kolégií v Humennom a v Košiciach a vedec. Hovorí len fakty a tvrdí, že nič nie je, ako sa zdá, preto argument, že veci sú nemenné a my ich nevieme zmeniť, je len výhovorka.
„Mnohí sme už možno znechutení z toho, že to u nás funguje, ako to funguje, zmierili sme sa s tým, že všetko ovládajú peniaze, ale nič nie je také, ako sa zdá a svet neovládajú peniaze, ale naše myšlienky. Všetkým veľkým skutkom, či už dobrým alebo zlým, predchádzala myšlienka. O tom, ako žijeme, nerozhoduje to, koľko máme peňazí alebo či máme titul z Harvardu, ale to, ako premýšľame,“ hovorí mladík s rozvahou skúseného päťdesiatnika.
Kolégium je inštitúcia, kde študenti rok žijú v kaštieli, chodia do školy a po večeroch debatujú na rôzne témy a ešte si za to aj platia. Takto to už 6 rokov funguje v Bratislave.
Pred časom Jaro založil stredoškolské kolégium na štátnom gymnáziu v Humennom a neskôr v Košiciach. Práve v kolégiu učia študentov pozerať sa na svet inak.
„Ide o to, že nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá a všetko so všetkým súvisí. Môžem preto hovoriť v kolégiu i tu pred vami a používať príklady z ekonómie alebo z fyziky, pretože všetko so všetkým súvisí. Sú dva druhy inteligencie. Jeden je Einstein, ale takí tu medzi nami asi nie sú, a ten druhý vyplýva z toho, ako dokážu ľudia vidieť, ako veci spolu súvisia,“ vysvetľuje.
„Každý z nás môže byť autor veľkej myšlienky, len sa nesmie uspokojiť s tým, že veci sú nemenné. A pritom to nemusí byť vôbec žiaden Einstein.“
Jakubov: Mali by tu stáť všetci moji spoluhráči
Na pódium sa postavil s miernymi obavami, pretože sa necítil byť taký dobrý rečník ako jeho predrečníci. Napokon to zvládol bravúrne. Hovoril kratšie, ale povedal všetko.
Už ako školák začal navštevovať historicky prvú volejbalovú triedu na ZŠ SNP 1 v Humennom. Na strednej škole sa znova dostal do športovej triedy. To považuje za základ svojej kariéry.
Dnes je rád, že to vtedy zvládol, i keď občas s odretými ušami a vypätím všetkých síl. Šport je totiž o disciplíne a na tú tréneri a manažéri vždy úzkostlivo dbali.
„Volejbalu v Humennom sa darilo, postavila sa tu preto hala, koľkokrát sa už lístky na zápas nedali zohnať, Humenné bolo sedem rokov po sebe vo finále, prišla Európa. Stále dúfam, že Humenné z volejbalovej mapy celkom nezmizne, že ten mládežnícky volejbal sa nejako pozviecha a bude fungovať a hala bude zase zažívať nápor fanúšikov,“ hovorí smutne špičkový športovec, ktorý väčšinu svojho života zasvätil práve humenskému volejbalu.
Skromne dodáva, že s ním na pódiu mala stáť celá dvanástka, pretože volejbal je kolektívna hra a bez svojich spoluhráčov, trénerov a celého tímu, by ani on dnes nebol tam, kde je.
Bývalý hráč VK Chemes na otázku, či mali humenskí volejbalisti nejaký rituál po vyhratom zápase, odpovedal s úsmevom: „Rituál? Ani nie. Keď sme vyhrali, išli sme to osláviť, keď sme prehrali, išli sme zapiť žiaľ.“
Ďalšiu štvoricu inšpiratívnych Humenčanov mládežníci predstavia v stredu 6. augusta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
