Som žena, niečo okolo štyridsiatky, dve deti, partner, štandardná domácnosť v paneláku. Zamestnaná!
Našťastie žiaden pes, mačka ani morča, len akvarijné rybičky, starostlivosť o ktoré zvláda aj môj chlap.
Rána sú vždy rovnaké. Otvorím oči, idem do kúpeľne, cestou pozbieram zo zeme hračky, čo som už večer nevládala uložiť, pustím vodu, medzitým riešim, či je už dosť vecí na pranie, umývam si zuby, myslím na to, čo dnes navarím. Jedno dieťa do škôlky, druhé do školy. Káva a práca z domu.
Medzitým terén, nejaký úrad, akcia, tlačovka, anketa. Keď sa podarí, tak aj trochu pokoja na prácu pri počítači, lebo písmenká do neho len tak samé nenaskáču.
Deti sú späť. Jedno sa chce rozprávať, druhé hrať. Jedno je hladné, druhé smädné. Jedno chce písať projekt, pri ktorom potrebuje pomoc mamy, druhému sa máli čerstvého vzduchu, musím s ním na ihrisko. Neumyté vlasy istí klobúk, make-up nestíham, nosievam slnečné okuliare na pol tváre a tepláky, tie mám teraz najradšej.
Zaplatila som tú poistku, alebo nie? Stíha mi prísť odpoveď z mesta do uzávierky?
Musím niečo vymyslieť pre deti na víkend. A došla zubná pasta, malá chcela nugetu, sľúbila som jej.
Pasy nám čoskoro skončia platnosť a aby som nezabudla zájsť pre správu k alergologičke.
Netuším, čo do mňa hustí susedka, nevnímam ju. Občas mám myšlienky rozbehnuté na toľko strán, že čo má skončiť v koši, odložím do chladničky a čo malo byť v skrini, napokon nájdem niekde úplne inde. Pohoda, nič sa nedeje. Všetko zvládam.
Je podvečer. Decká večerajú, ja raňajkujem, obedujem i olovrantujem zároveň. Medzitým sa snažím zo všetkého trocha. Samozrejme, v jednom kuse umývam riad, ukladám rozhádzané hračky, otváram chladničku, pýtam sa všetkých, či nič nechcú, na čo majú chuť, či im niečo nechýba.
Často sa stáva, že ešte aj popoludní pracujem, jednoducho niekam musím a potom mi je ľúto tých stratených chvíľ s deťmi, tak si ich večer vynahrádzame.
Občas sa stane, že moja dcéra zaspí skôr ako ja, tak sama sebe vsugerujem, že už mám konečne pohodu a klikám len tak, kde príde.
Istým článkom sa však, vyhýbam ako čert krížu. Najlepšie sú tie mudrlantské rady na šťastný vzťah, kde „odborníci“ radia ženám, ako majú byť pre svojich mužov vždy príťažlivé, ako im majú vytvárať pohodu a harmóniu, ako majú byť vždy krásne, upravené, vzrušujúce.
Toto ma dokáže na konci dňa fakt vytočiť. Darmo ma bude niekto presviedčať o opaku, ja si myslím svoje. Keď chcete byť superženou, buďte ňou len kvôli sebe a nikdy nie kvôli chlapovi.
Nech robíte čokoľvek, alebo nerobíte vôbec nič, keď je muž chrapúň a neváži si, čo má doma, takým zostane, aj keby ste sa rozkrájali, a keď ním nie je, máte z pekla šťastie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín