Už od mája bola kapacita obidvoch turnusov obsadená.
HUMENNÉ. Pred vyše dvadsiatimi rokmi robievali týždenné tábory na Sninských rybníkoch, neskôr táborili na Zemplínskej šírave.
Dnes nielen z personálnych dôvodov humenské CVČ Dúha organizuje len dva turnusy Mestského denného tábora.
Pedagogičky deťom pripravujú zaujímavý program, lebo tábor má byť o zážitkoch. Záujem preto vysoko prevyšuje kapacitné možnosti.
„Schádzame sa od pol ôsmej do ôsmej a okolo štvrtej si pre ne chodia rodičia. Program sa obmieňa, pretože niektoré deti, v tomto roku je ich päť, absolvujú obidva turnusy, tak aby sa nenudili,“ hovorí Andrea Hirková, pedagogička CVČ Dúha v Humennom.
Program prispôsobujú počasiu
Deti začínajú každé ráno hľadaním pokladu. Tým sú sladkosti alebo desiata, ale kým ju nájdu, poriadne si potrápia hlavičky.
Potom už pokračuje deň vopred dohodnutým programom. Nechýbajú návšteva kúpaliska, zoo, celodenné výlety do okolia.
V tomto roku pomáha pedagogičkám, ktoré sú na 20 detí dve, aj počasie. „Keď je pekne, môžeme ísť von a to je vždy zaujímavejšie a bohatšie na zážitky, ako keď musíme zostať v budove a urobiť si program tu. Máme síce kopec zaujímavých nápadov aj pre takéto prípady, ale vonku je predsa len vonku,“ hovorí Andrea Hirková.
V prvom turnuse boli deti od 6 do 12 rokov, v druhom to už bolo vekovo vyrovnanejšie.
Začínali v stanoch na Šírave
Agáta Sakaliková začínala v tejto organizácii v roku 1987. Od 1988 sa začala budovať táborová základňa na Sninských rybníkoch. Boli tam stany s pevnou konštrukciou, spoločenská miestnosť.
„Prvý turnus prvého tábora sme tam robili s kolegyňou Janou Blichovou. Toalety tam síce už boli, ale kúpať sme sa chodili do blízkeho potôčika. Boli to pekné časy,“ spomína druhá z pedagogičiek, ktoré sa venujú deťom.
Neskoršie rozdelenie okresov spôsobilo, že si Humenčania museli hľadať miesto na tábor inde.
Našli ho na Zemplínskej šírave, prichýlilo ich CVČ Michalovce vo vlastnom areáli. Aj o ten však časom prišli.
Súčasne s týmito tábormi už medzitým CVČ rozbehlo aj mestský denný tábor. To však malo podstatne viac zamestnancov, dnes sú tu už len traja.
„Ja som vždy, keď bola príležitosť, radšej chodievala s deťmi von, na dozor je to oveľa náročnejšie, ale stojí to zato. Tie deti sa vedia neuveriteľne nadchnúť, užívať si zážitky, vedia sa tešiť. Som si istá, že na niektoré z tých táborov spomínajú už ako dnešní dospeláci,“ hovorí Agáta Sakaliková.
„Tábor je o tom, že tam dieťa zažije niečo nové, krásne boli nočné súťaže, opekačky, ale momentálne nie je v našich silách robiť to inak, preto sa zo všetkých síl snažíme, aby, aj keď iba takto, každý deň pár hodín, sme našim malým kamarátom spríjemnili leto čo najviac.“
Boli aj v Bulharsku
Pred pár rokmi zorganizovali detský tábor v zahraničí. S plným autobusom detí sa pár dospelákov vybralo do Bulharska.
Boli to prevažne športovci, s disciplínou problém nebol, ale: „Bola to obrovská zodpovednosť. Človek má čo robiť, aby pri mori ustriehol svoje dve, tri deti a my sme ich mali niekoľko desiatok. Bol to síce zaujímavý zážitok, deťom sa páčilo, ale pre nás to bolo veľmi náročné,“ spomína Sakaliková.
V tábore je super
Ľubko Luksaj má 11 rokov a v tábore je už tretíkrát.
„Mám tu veľa kamošov a super učiteľky. Vždy nám pripravia zaujímavý program. Keď sa toto tu skončí, idem do ďalšieho tábora, ale nie preto, že by som nemal kde byť, ale preto, že prázdniny bez tábora nie sú prázdninami,“ hovorí.
Osemročná Natálka Franková absolvovala obidva tohtoročné turnusy. „Je tu úžasne. Mám toľko nových zážitkov. Povedala som mamke, že chcem prísť aj na budúci rok a povedala, že môžem, tak sa teším.“
Deti zväčša utekajú od učiteľov k rodičom. V tomto tábore je to naopak. Už večer zaspávajú s tým že sa nevedia dočkať rána, aby mohli ísť znova k svojim novým kamarátom.
„Keď nám to rodičia povedia a nie jeden alebo dvaja, ale viacerí, je to pre nás to najväčšie zadosťučinenie, lebo celá naša snaha je o tom, aby k nám deti prichádzali s radosťou a nie preto, že musia, lebo nemajú kam inam. Dôkaz toho, naša snaha nie je márna, je aj to, že deti sa k nám vracajú každoročne, alebo po prvom turnuse chcú ísť hneď do druhého, ale to, bohužiaľ, nejde. Plnú kapacitu zvyčajne máme už v máji,“ hovorí Sakaliková.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
