A počúvame: Urobili sme všetko pre jeho záchranu, posledné dýchanie z úst do úst ho síce už totálne dorazilo, malo príchuť blenu, ale my sme to dali.
Urobili sme pre to všetko, zapotili sme sa viac, ako pri následných letných horúčavách.
Máme podozrenie, že chudák šport bol zneužitý na mocenské a politické ciele a toto sa predsa nerobí, to nie je pekné, to my odsudzujeme, lebo sme čistí ako ľalie, robíme všetko pre občanov tohto mesta a hlavne v súlade so zákonom.
Čo na tom, že paragrafy sú kľukaté a my sa v ich spleti vieme priam excelentne pohybovať. Veď, keby sme to nevedeli, nie sme tam, kde sme.
Navrhnuté, schválené, nepodpísané, nevyplatené, zrušené, polopravdivé, lživé, ale dobre to znie i keď tým, čo zosnulého naozaj milovali, zle počúva.
Na druhej strane jednoduché konštatovanie plné bolesti a smútku. Humenský volejbal vydýchol naposledy. Už nevládal.
Nebola to rýchla smrť, zdravie mu pokrivkávalo už dávno, strácal silu, kondíciu, nebolo už kde, s kým, prečo a ani pre koho.
Šport by mal spájať, v tomto meste dokázal priam nemožné, rozdeliť.
Volejbalisti si zrejme príliš veľa sľubovali od fanúšikov, od rodičov detí, ktoré volejbalom žili.
Precenili ich, alebo si len neuvedomili, že aj oni, akokoľvek by mali k tomuto športu blízko, sú niekde zamestnaní, majú isté väzby, priateľstvá a že všetko so všetkým súvisí, že názory chlebodarcu sa prenášajú ako vírus aj na všetkých, čo jeho chlieb každodenne jedia. Lebo športom svoje deti nenasýtia, ale tým chlebom áno.
Zostala však aj druhá skupina pozostalých. Tých, čo humenskému volejbalu odovzdali srdce i dušu, čo mu obetovali roky svojho času, podriadili mu svoje súkromné životy, ktorí ho robili dobre a plody ich práce v konečnom dôsledku zbieralo toto mesto a jeho ľudia, ktorí dávali poživeň našim dušiam pri každom zápase, keď sa halou ozývalo Humenné, do toho. Hu-men–né, Hu-men–né...
Podal im niekto aspoň ruku a povedal: Ďakujeme?
Myslím si, že dnes už všetci dobre vedia, že v týchto podmienkach sa spojenec hľadal veľmi ťažko.
Všetci akoby zabudli, alebo si nechceli pamätať, že to všetko nám nespadlo z neba, že bolo treba budovať a hlavne platiť.
Na slovenskú povahu sme tentoraz doplatili všetci, i keď najviac je mi ľúto tej volejbalovej mlade. Závisť je horšia ako nenávisť a úspech, v akejkoľvek podobe sa jednoducho neodpúšťa.
Operácia sa podarila, pacient zomrel. Humenský volejbal je mŕtvy, nech žije humenský volejbal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
