Nové turistické informačné centrum, obecné múzeum s viacerými vonkajšími expozíciami už v Zemplínskych Hámroch slúži verejnosti. Nedávno ich slávnostne sprístupnili verejnosti.

ZEMPLÍNSKE HÁMRE. Nové turistické centrum i múzeum s rozsiahlou expozíciou sú výstupmi projektu švajčiarsko-slovenskej spolupráce. Na ich výstavbu získala obec približne 1 150 000 eur.

Zemplínske Hámre sú najmladšou obcou v okrese Snina. Majú za sebou intenzívnu históriu baníctva a železiarskej výroby, z ktorej sa doposiaľ zachoval iba zlomok.

História, ktorá mala najväčší rozmach koncom 18. storočia a po bezmála 300 rokoch z ekonomických dôvodov zanikla, sa stala hlavnou ideou švajčiarsko-slovenského projektu.

„Vieme, že sa nemôžeme porovnávať s veľkými baníckymi mestami na Spiši, či kdekoľvek inde na Slovensku. Banícka história tohto miesta – Jozefovej doliny – Josefstahl, je však nepopierateľná. Preto sme sa rozhodli ukázať túto zaujímavú a neznámu históriu návštevníkom,“ uviedol starosta obce Rastislav Zaremba (nez.).

Socha svätej Barbory, patrónky baníkov, je darom od švajčiarskeho partnera Pro Gonzenbergwerk Sargans. Foto k článku: Jana Otriová

Múzeum bude slúžiť na zážitkové vyučovanie

Obecné múzeum sídli v najstaršej budove v obci. Ide o kamennú murovanicu, ktorá prešla rozsiahlou rekonštrukciou. Teraz sa v nej nachádza expozícia baníctva a železiarskej výroby a etnografická expozícia.

Za budovou je historická zvonica, na druhej strane kopca je vybudovaná funkčná replika hámra s vodným náhonom a replika vysokej pece.

Zámerom je napojiť obec na ostatné samosprávy vo Vihorlatských vrchoch.

„Múzeum je budované ako múzeum ohňa. Oheň v rôznych atraktívnych podobách. Oheň ako vulkán, ako míľa, ako kováčska vyhňa. Múzeum má pripravenú ponuku pre školy v rámci zážitkového vzdelávania a regionálnej výchovy. V tom je jeho zvláštnosť,“ vyzdvihla autorka projektu Daniela Galandová.

Obec sa stala členom Slovenskej železnej cesty.

Žiaci zo ZUŠ v Snine sa postarali o program.

Spomienky sú stále živé

Spomienky na budovu dnešného múzea nosí v pamäti i srdci 55-ročný Cyril Karľa, dnes už Košičan. Jeho starí rodičia v nej prevádzkovali hostinec. „Nabehal som sa po nej ako chlapec,“ hovorí.

Pôvodné ohnisko s komínom i komora ostali na svojom mieste. „Bola tu letná kuchyňa. Tu bola pôvodne pec na drevené uhlie. Piekol sa v nej chlieb, raz do týždňa asi 15 pecňov. Vedľa bola komora. Viseli v nej klobásky, ktoré sa údili studeným dymom. Uskladňovalo sa tu mlieko z veľkého hospodárskeho dvora, mútilo sa tu maslo. Aj v najväčších horúčavách v nej nebolo viac ako 10 stupňov. Vedľa bol hostinec, tanečná sála. Varilo sa tu pre štátnych zamestnancov,“ spomína.

„Babička tu varila i bývala. Dedo Anton mal výčap a spolu so svojím bratom Jánom, ktorého volali Džán, sa o všetko starali. Starí rodičia kúpili murovanicu pred prvou svetovou, keď sa tu v roku 1907 prisťahovali. Medzi vojnami fungovala ako súkromná krčma. Potom ju prevzala Jednota a starí rodičia ju ďalej prevádzkovali na zmluvu. Babička zomrela v 78. Asi v 73 krčmu prerobili na základnú školu. Bola tu jednotriedka,“ vysvetľuje.

Prestavba a využitie objektu Cyrila Karľu teší. „Vždy, keď idem po dedine, sa pozriem v tú stranu. Tu som vyrastal. Mám dobrý pocit, že budova neschátrala a slúži,“ dodáva.

Ukážky ľudových remesiel v podaní Detskej organizácie Fénix.

Náučný chodník má 14 zastavení

Nad obcou v oblasti Rovienky boli odkryté tzv. pingové polia, staré prieskumné šachty, a časť zavalenej štôlne.

V priestore kameňolomu bolo zrekonštruovaných 60 metrov bývalej úzkokoľajky, ktorá viedla zo Sniny smerom na Vihorlat.

Na koľajniciach sa nachádza replika historického rušňa, ktorý kedysi po nej premával. V replike štôlne je zriadená banícka expozícia.

Medzi exponátmi je aj replika miliera, jedného z najprimitívnejších spôsobov pálenia uhlia.

Všetky tieto objekty spája Hámorský náučný chodník. Má 6,8 kilometra a 14 zastavení. Je samoobslužný. Na križovatke turistických trás bolo zriadené turistické informačné centrum.

Turistom slúžia aj tri trasy, ktoré Chodník križuje. Cyklistická trasa po sninskej úzkokoľajke, pešia turistická trasa na Sninský kameň a pešia turistická trasa na Morské oko.

Od roku 2009 poskytuje doplnkové služby aj rekreačný areál Barnova rika s vyhrievanými bazénmi, saunou a multifunkčným ihriskom. Prevádzka je len sezónna.

„Verím preto, že prevádzka múzea, ktoré bude otvorené po celý rok, ponuku služieb vhodne doplní,“ dodal starosta Zaremba.

Cyril Karľa v murovanici prežil detstvo.

Razenie mincí bolo atrakciou najmä pre deti.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín