Obnovená tradícia humenskej Základnej umeleckej školy (ZUŠ) na Mierovej ulici je vystúpenie rodín venujúcich sa umeniu, ktorých deti sú žiakmi školy. Generačné mosty v umení znova postavili mladí i starší umelci po osemročnej prestávke a sú pripravení už nikdy ich nezbúrať.
HUMENNÉ. Kokteil hudby, spevu, literárnodramatického i výtvarného umenia namiešali súčasní žiaci umeleckej školy i jej absolventi spoločne so svojimi rodičmi i prarodičmi. Niektoré rodiny zapojili do tvorivého umeleckého projektu dokonca až tri generácie.
Hlavná myšlienka úspešnej série Koncert rodiny bola aj napriek veľkej zaneprázdnenosti rodičov snaha podnietiť ich k nájdeniu si času na spoločne strávené umelecké chvíle so svojimi deťmi.
„Nápad, ako viac prehĺbiť spoluprácu medzi rodičmi a školou, odsunúť do úzadia prílišný nezáujem rodičov o školu a ich deti vzišiel od samotných učiteľov, ktorí túto skutočnosť začali priveľmi pociťovať. Nebolo jednoduché presvedčiť rodičov so základným hudobným vzdelaním k spoločnému naštudovaniu skladieb, ktoré mali predviesť so svojimi deťmi na verejnom koncerte, ale podarilo sa,“ uviedla jedna z organizátorov Jana Dobrančinová.
Návrat k tradícii po ôsmich rokoch
História takýchto stretnutí rodín sa začala písať v roku 1999. Autorky myšlienky boli učiteľky školy Jana Dobrančinová a Nadežda Havriľáková Spišáková.
„Odchodom pani Spišákovej zo školy sa tieto vystúpenia rodín prerušili. Tešíme sa, že v tomto školskom roku toto zaujímavé podujatie znova obnovujeme,“ povedala Daniela Polovková, poverená riaditeľka ZUŠ.
Aktívne učiteľky priznali, že s touto myšlienkou predstúpili pred svojich žiakov s malou dušičkou, v nie najvhodnejšom čase, keď sa už odpočítavajú posledné dni školského roka. Napokon sa im však podarilo zorganizovať neuveriteľných 27 rodín.
Rodina Kráľovských. Predstavili sa hovoreným slovom. Foto: mima
Chýbal len tanec
Zastúpené boli 3 zo 4 odborov, ktoré sa v škole vyučujú. Svoje umelecké cítenie pretavili do výtvarných dielok tri generácie rodiny Haburajovcov. Tie potom zdobili steny koncertnej sály.
Najviac bolo hudobníkov a spevákov, mama alebo otec s jedným alebo dokonca viacerými deťmi (rodiny Geročovcov, Vasilkovcov, Hančarovcov, Bobikovcov, Škubovcov, Porvažnikovcov, Suchých, Riskalčikovcov, Bačikovcov, Jasikovcov, Lichmanovcov, Čisľakovcov, Jalčákovcov, Vasilcovcov, Havriškovcov, Pipákovcov, Mergovcov a Blichovcov).
Hosťami koncertu boli Jeňovci, rodina, v ktorej hrajú všetci. Na pódium sa vrátili pod hlavičkou ZUŠ po viac ako desiatich rokoch.
Rodičia a štyri dospelé deti hrali a spievali ľudovky, džez i vlastnú tvorbu. Nakoniec sa k mikrofónu postavila aj vnučka.
Z iného súdka je príbeh otca a dcéry Klimikovcov.
Kvôli tomuto koncertu sa otec, ktorý sa hudbe nikdy nevenoval, začal učiť hrať na keyboarde.
Absolvoval niekoľko vyučovacích hodín u učiteľky svojej dcéry, aby potom jednoduchou skladbou roztlieskal hľadisko a vyslúžil si jeho uznanie.
S hovoreným slovom sa popasovali rodiny Ondiskovcov, Kráľovských, Vinclérovcov, Styrčákovcov, Chalachanovcov a Kucerovcov.
Umenie spája
Všetci účinkujúci konzultovali svoje vystúpenia s vyučujúcimi svojich ratolestí, ktorí im boli v priebehu príprav k dispozícii.
„Možno je aj na škodu, že diváci nevidia to, čo vystúpeniam predchádzalo. Neuveriteľná rodinná súdržnosť a láska, ktorú bolo cítiť pri prípravách. Toto je praktický dôkaz toho, ako umenie spája a pomáha rozvíjať vzájomné vzťahy,“ dodala Dobrančinová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
