Cestovateľka, blogerka, vegánka, certifikovaná poradkyňa zdravej výživy, nadšená cvičiteľka jogy a wellness Sninčanka ALEXANDRA KOVÁČOVÁ (31) je doma kdekoľvek na svete. Vyštudovaná angličtinárka a španielčinárka sa na svoje 25. narodeniny rozhodla cestovať. Navštívila už 48 štátov na piatich svetadieloch. Tvrdí, že cestovanie jej otvára očí. Zavesiť cestovateľské topánky na klinec neplánuje. „Zatiaľ nemám v pláne prestať, len trošku spomaliť. Verím tomu, že aj keď si raz v budúcnosti založím rodinu, budeme cestovať spolu. Som presvedčená, že najlepším štúdiom pre dieťa je práve cestovanie, ktoré mu dá znalosti, ktoré v škole nikdy nezíska. Najlepšia je vlastná skúsenosť,“ hovorí nekonvenčná Sninčanka.
Študovali ste angličtinu a španielčinu. Prečo ste si vybrali práve tieto jazyky?
Angličtinu som sa učila už odmalička, ešte teraz si pamätám ako sa ma stále otec pýtal, ako sa povie jablko, strom a dom. Od siedmich rokov som chodila na kurz a potom na osemročné gymnázium so zameraním na cudzie jazyky, kde sme mali angličtinu povinnú. Druhý jazyk sme si mohli vybrať: španielčinu alebo nemčinu. Pôvodne som chcela taliančinu, ale tá vtedy nebola možná. Španielčina bola podobná, tak preto. Už odmalička som tvrdila, že keď vyrastiem, budem žiť v zahraničí, a hoci som vôbec netušila, čomu sa budem venovať, vedela som určite, že sa musím učiť cudzie jazyky. Potom známa študovala angličtinu a španielčinu v Olomouci a dostala štipendium na pol roka do Španielska, tak som sa rozhodla, že to je presne to, čo chcem aj ja a prihlásila som sa na tú istú vysokú školu, na rovnaké odbory. Na vysokej škole sme mali väčšinu predmetov po anglicky alebo španielsky a podarilo sa mi tiež stráviť pol roka v Madride.
Čo vám dalo štúdium jazykov?
Škola sa mi hodila, lebo hneď po jej skončení som pracovala ako letuška pre írsku spoločnosť. V práci sme museli hovoriť stále po anglicky. Aj všetky testy boli v angličtine. Latinská Amerika sa aj vďaka španielčine stala mojou najobľúbenejšou časťou sveta, takže vôbec neľutujem výber jazykov. Vo viac ako polovici sveta sa nimi v pohode dohovorím. Je to neuveriteľný pocit môcť sa porozprávať s cudzincami v zahraničí. Bez jazykov by som bola stratená a nikdy by som sa nedozvedela zaujímavosti o ich osobnom živote, a možno ani niekedy nenašla správny vlak či autobus. Som presvedčená o pravdivosti tvrdenia: koľkými jazykmi človek hovorí, toľkokrát je človekom. Jazyky otvárajú dvere do sveta.
Na svoje 25. narodeniny ste prišli na to, že cestovanie je vaším životným poslaním. Pamätáte si na ten moment? Čo bol rozhodujúci faktor tohto poznania?
Asi mi to dochádzalo nejako postupne už počas viacerých rokov predtým. Ale určite som si to najviac uvedomila až vtedy, keď som pracovala ako letuška a už sa zo mňa na letisku každý týždeň smiali, kde zase počas voľna letím na dovolenku. Lebo naozaj, skoro každý týždeň počas dvoch rokov práce letušky ma jednoducho ťahalo niekam letieť na pár dní a spoznávať nové miesta v Európe.
Ktoré krajiny ste precestovali? Kde sa vám páčilo a čo?
Zatiaľ som mala možnosť navštíviť 48 štátov na piatich kontinentoch. Najviac milujem Mexiko, Kostariku, Filipíny, Keralu v Indii a v Európe Španielsko. Napríklad na Mexiku milujem skoro všetko, biodiverzitu, pláže, príjemných ľudí, mexickú kuchyňu, prírodu, zvieratá, jaskyne cenotes, tradície, a hlavne pyramídy a domorodých obyvateľov. Mexiko má jednoducho všetko, čo cestovateľ môže hľadať. Na Kostarike zbožňujem džungľu a neuveriteľnú prírodu, tam človek žije akoby v strede zoo, všade dookola sú tukany, opice, motýle, kraby a kolibríky. Filipíny sa skladajú z viac ako 7000 ostrovov a na každom sú nádherné pláže a ticho, ak ho chcete. Kerala má skvelé vegetariánske indické jedlo, milých ľudí a 44 riek. A Španielsko a predovšetkým Barcelona sú mojou srdcovkou, lebo tam sa vlastne začalo celé moje cestovanie a iný pohľad na svet.
Čo sa vám na cestovaní páči najviac?
Že mi otvára oči. Vďaka cestovaniu mením pohľad na svet, rastie mi trpezlivosť, uvedomujem si, že človek k šťastiu nepotrebuje veľa materiálnych vecí, že môžem chodiť bosá a každý deň žiť na sto percent, lebo už sa daný deň nikdy nebude opakovať. Milujem spoznávať nových ľudí a kultúry, ktoré mi ukazujú, čo všetko máme doma a pritom si stále sťažujeme. Páči sa mi, že na cestách nemám žiadny stereotyp a často ma prekvapia nečakané situácie, v ktorých sa musím vynájsť, a tak rastiem ako človek.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
