V jednom z predchádzajúcich čísel Humenských novín som v poznámke písala o tom, že na humenských pódiách vídame čoraz menej Humenčanov a nebyť základných umeleckých škôl, ktoré sa naozaj snažia, bola by to ešte väčšia bieda.
Na druhej strane podsúvame ľuďom kupovanú kultúru s nálepkou „ZADARMO“, ale je nutné si uvedomiť, že žiadny umelec, skupina či súbor sem naozaj zadarmo neprídu.
Všetko treba z niečoho zaplatiť, najčastejšie z mestského, teda nášho spoločného. Pointa bola v tom, že to, čo niekedy dáme za pár minút nehorázne drahého vystúpenia, by vystačilo domácim umeleckým skupinám na celý rok. Humenčanom hádžeme omrvinky a podporujeme komerčné projekty.
Kto chcel, pochopil, kto chcel psa biť, palicu si našiel. Môj názor natoľko rozhorčil istého občana, že sa v jedných novinách o tejto téme neváhal rozpísať na pol strany.
Teší ma, že nás dotyčný číta, dúfam, že to nerobí medzi regálmi v supermarkete, ale že si naše noviny aj kupuje.
Ďakujem mu aj za to, že uznal moju nezávislosť a objektivitu v tom, že na spomínané akcie chodievam, takže si viem utvoriť objektívny názor o ich úrovni.
Som novinárka a nesmiem si dovoliť ignorovať, čo sa v meste deje. Naša úloha je informovať, aj o tom, s čím nie sme stotožnení.
V serióznej reportáži z akcie si nikdy nedovolím prezentovať osobný názor, ale keď mám príležitosť napísať poznámku, je to dovolené.
O ďalších osobných invektívach a podpise len krstným menom nemá zmysel rozpisovať sa.
Ak som tvrdila, že humenská kultúra zomiera, potom sme demokraciu už dávno pochovali.
Ak už novinár nemôže vyjadriť ani v poznámke svoj subjektívny názor bez toho, aby ho niekto napádal a urážal, je to na zaplakanie.
O to viac, že niekto vo svojom príspevku volá po objektivite a názore druhej strany a sám vytrháva z kontextu, uráža, osočuje, vysmieva sa, znevažuje.
Zaujímavé je na to celom len to, že dotyčný „pisálek“ má veľmi podobnú rétoriku, dokonca používa rovnaké frázy ako „iní pisálkovia“ pravidelne publikujúci v rovnakých novinách, ktoré, mimochodom, občania tiež dostávajú ZADARMO.
Na záver si neodpustím trochu teórie. Glosa i poznámka sú publicistické útvary fejtonického a polemického charakteru, pripúšťajúci vyššiu mieru subjektivity autora.
Nejde teda o žiadnu „vážnu“ publicistiku, aby sa pri nej z dôvodu objektivity vyžadovalo stanovisko druhej, tretej, či x–tej strany.
Ide o vyjadrenie subjektívneho názoru novinára, vychádzajúc z aktuálnej situácie a informácií, ktorými disponuje.
Novinári to vedia, seriózni pisatelia tiež, len „pisálkom“ táto informácia, možno zámerne a možno z nevedomosti, akosi uniká.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
