„Nepáči sa mi, koľko tu máte nariadení a predpisov. Na čokoľvek. Na všetko máte nejaký predpis, čo sa smie a čo nie. A obmedzení je nekonečne veľa. Veď takto sa nedá žiť,“ povedal mi v rozhovore Slovák žijúci v Srbsku, ktorý bol u nás na umeleckom tvorivom pobyte.
Ako aktívny vinár žijúci na dedine si nevedel predstaviť, že by vlastnoručne dopestované poľnohospodárske produkty umiestňoval na trh s toľkými, podľa neho zbytočnými, byrokratickými prekážkami.
„Keď chcem vypiť či predať svoje vínko, načo sa mi kto má starať do toho, koľko predpísaných noriem nespĺňa?,“ krútil hlavou.
Vraj boli vždy sebestační a domov kupovali len soľ.
Ako ďalej dodal, vôbec mu nešlo o obhajobu „šedej“ ekonomiky či daňové úniky. Uznal, že Balkán je osobitná kapitola a úplné zbratanie sa s nariadeniami únie nebude bezproblémové, na mysli mal však inú vec.
„Úplne vás to oberá o chuť do niečoho sa púšťať, o samostatnosť pri rozhodovaní, zabíja to rozlet a kreativitu. Úplne vám to berie prirodzenú povinnosť byť zodpovedný za seba. Veď ja musím svojím zdravým sedliackym rozumom posúdiť, čo je pre mňa dobré, a nie nejaké univerzálne nariadenie,“ nedal sa.
Keď si pomyslím, koľko predpísaných centimetrov musí mať „správny“ banán v supermarkete, aký povrch a materiál musí mať „koberec“ na detskom ihrisku pod holým nebom a že istí výrobcovia mikrovlniek v Spojených štátoch prišli o milióny dolárov, ktoré museli vyplatiť ako odškodné agilnej dôchodkyni po tom, čo dala svojho psíka usušiť po vykúpaní v mikrovlnke, lebo sa to vraj v návode na použitie nezakazovalo, dávam srbskému Slovákovi trochu za pravdu.
A začínajú sa mi páčiť aj jeho široké drelichové nohavice z detvianskeho kroja, ktoré zdedil po svojich predkoch a pricestoval v nich na Slovensko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
