Je tvrdenie, že žijeme rýchlo konštovaním zo súčasnosti? Nie, úvodník pod týmto názvom bol uverejnený v novinách Felvidéki Hirlap - Hornozemské zvesti 26. júla 1914.
„V dnešnom svete, tak isto ako na železničných tratiach, aj na cestách života ideme plnou parou vpred. Rýchlo získať vedomosti, postavenie, meno a bohatstvo. Rýchlo si vymieňame šatstvo, pôžitky i svedomie. Chlapci sa nemôžu dočkať, kedy im vyrašia fúzy. Dievčatá túžia, aby si čím skôr obliekli dlhé šaty a mohli ísť na tanečné zábavy.
Dnešná zrýchlená doba je bohatá na zostarnuté deti, kým staroba sa ponáhľa do druhého detstva. Preto vidíme veľa vekom dospelých detí, ktorých konanie je charakteristické nezrelosťou a ľahkomyseľnosťou. Aj vedu a techniku v dnešnej dobe nasávajú bleskurýchle, ale zabúdajú, že na jej pochopenie je potrebná telesná i duševná zrelosť.
Pozorný svedok stŕpne, keď zbadá, aké prehrešky máme voči nášmu telu na úkor zdravia, a to všetko preto, aby sme nasledovali heslo dňa: „Žiť rýchlo!“
Je pravda, že sa stáva aj to, že signály nášho tela potláčame vedome, pretože ťažké životné podmienky nás k tomu nútia. Ale veľa vecí by sme dodržiavaním triezveho konania mohli vylúčiť, a tak ochrániť svoje telesné i duševné zdravie. Práve tak, ako čestnosť nesmieme vydať do otroctva peňazí, musíme aj svoje zdravie uchrániť pred ich diabolským pokušením.
Sú aj takí ľudia - hoci túžia po získaní peňazí - ktorých nemožno podozrievať z nečestných činov, ale ktorí obetujú svoje zdravie, aby si zaobstarali majetok a zbohatli. Neustále, vo dne v noci sa naháňajú, sotva si odpočinú, rýchlym tempom pracujú, aby čím skôr zarobili, rýchlo žili. Ale je vlastne životom takáto nezmyselná honba? Nevypovie naše telo službu práve vtedy, keď sú naše vrecká plné, nezrútime sa práve vtedy, keď je už cieľ blízko?
Zmysel by to snáď mohlo mať vtedy, keď chceme materiálne zabezpečiť svoje rodiny a hlavne potomkov, ale robiť to na úkor vlastného života? Nemáme právo na to, aby sme so životom daným od Boha takto zaobchádzali, aby sme ľahkomyselne stratili živiteľa rodiny a predčasne mu vykopali hrob len v záujme materiálneho zabezpečenia pozostalých!
Potreba oddychu, starostlivosť o telesné zdravie je takou istou povinnosťou ako práca, ktorú môžeme presne a zodpovedne vykonávať len pri plnom zdraví. Rýchly život ničí náš organizmus, poškodzuje náš nervový systém, berie nám chuť do práce (dnes tomu hovoríme vyhorenie - pozn. autorky) a dôsledkom je napokon strata chuti do života (odborným názvom dneška depresia)
Preto musíme bojovať proti falošnému heslu dňa: “Žime rýchlo!“ Žime len pomaly, aby sme mohli dlhšie žiť.”
Ako vyrobíme nové zemiaky
V novinách Humenné a vidiek sme našli článok pripomínajúci dnešné časy.
Varuje pred nekvalitnými a falšovanými potravinami. Dnes sme svedkami toho, ako inšpekcia v obchodoch nachádza pokazené, zdraviu škodlivé potraviny, konské mäso vydávané za hovädzie, cukríky prifarbené chemickými látkami, ktoré poškodzujú najmenších.
A mohli by sme pokračovať ďalej. Čo sa falšovalo pred sto rokmi? V tomto období sú práve na trhu nové zemiaky. Ako vyrobíme nové zemiaky, hovorí titulok článku zo 7. júna 1914.
„Mnohé potraviny a rôzna zelenina, ktorá sa dostane na trh, je často len jej imitáciou a bohužiaľ často je aj zdraviu nebezpečná. Najčastejšie sa používajú na falšovanie potravín také látky, ktoré sú zdraviu škodlivé. A tak potraviny neobsahujú to, čo navonok vidíme. Falšuje sa mlieko, tvaroh, maslo, chlieb, med, múka ... Táto skutočnosť je už všeobecne známa, denníky o tom píšu takmer stále a dozvedáme sa z hlásení súdov aj o potrestaní pôvodcov takýchto činov.
Ale že sa falšujú aj nové zemiaky, to už vie málokto! Hľa, dnešný svet, založený na špekulácii, sa usiluje takto „vyrobiť“ nové, aby sa tento moloch ľahšie dostal k zlatému teľaťu, k peniazom a nahrabaniu majetku. Je veľmi prirodzené, že tzv. podnikatelia chcú predať takýto tovar za čo najlepšiu cenu. Uchopia preto každú príležitosť, využijú každú neinformovanosť a dôverčivosť, no a často špekulujú aj so žalúdkami gurmánov: nie zle, pretože nové je lákavejšie, žiadanejšie ako staré. Za staré nie je možné zhrabnúť tú cenu, čo za nové.
Takto je to aj so zemiakmi, u nás bandurkami. A tak nesvedomití predajcovia ľahkoverných laikov presvedčia, že potraviny sú čerstvé. Staré, vlaňajšie zemiaky nemajú cenu, ani čert ich nechce. Urobia teda z nich nové zemiaky, ktoré práve vykopali zo zeme. A tieto dobre, za vysoké ceny predajú.
V jednej oblasti vidieka v južnom Francúzsku a inde, sa nové zemiaky takto umelo pripravujú a podnikatelia potom nimi zaplavia na jar celý európsky trh a dajú do obehu viac stovák metrákov falzifikátov. Napriek tomu si každý o sebe myslí, že predsa vie rozlíšiť vlaňajšie, už prezimované zemiaky, od nových, čestvých. Ale nie je tomu tak. Je obdivuhodné, koľko starých zemiakov ročne sa v novom šate dostane na trh a predá sa.
Na tieto ciele uskladnená lanská úroda zemiakov sa uloží do veľkej kade, na ne sa naleje voda v takom množstve, aby boli zakryté. Za dva – tri dni zemiaky nasiaknu vodou a znova nadobudnú pekný guľatý tvar. Vtedy jeden človek, ktorý v tom má dlhoročnú prax, vojde bosými nohami do kade a pravidelne rytmicky dvíha nohy, zemiaky sa o seba trú, staré, vlaňajšie „oblečenie“ si vyzlečú, ostane na nich tenučká blanka, nie hrubšia ako cigaretový papier. Už počas tejto procedúry si staré zemiaky oblečú nové šaty, ktoré sa takmer verne podobajú novým zemiakom a veľmi ťažko ich odlíšime od pravých, skutočných z novej úrody. Ešte polosuché zemiaky zahrabú do čerstvo porýľovanej zeme, túto mierne pošliapu. Pár dní ich ešte nechajú v pôde. Výsledok procedúry je taký, že šupka zemiakov sa zotaví, sem-tam sa na ňu nalepí hlina a budí dojem, že práve teraz ich vykopali. No a potom sú uložené do košov alebo vriec a aby klamstvo bolo dokonalé a verné, aj niekoľko hrstí zeme sa dostane medzi ne na dôkaz, že ide o tohoročnú úrodu. No prosím! Takto sa k nám dostanú „nové“ zemiaky aj z Talianska či Malty.
Okrem týchto metód sú „nové“ zemiaky pestované aj v pivniciach. Ráčte ich ochutnať a zistíte, že štípu a leptajú jazyk, kým umelé nové zemiaky zo spomínaných krajín nie. V pivniciach a krechtoch vypestované nové zemiaky veľkosťou pripomínajú orechy či menšie vajíčka a rodia sa na klíčkoch starých zemiakov. Ale pozor, tieto majú vysoký obsah solanínu a teda sú aj zdraviu škodlivé.” Autor: Sz.N.
Autor: spracovala Valéria Csontosová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
